Izrael je dôkazom, že očkovanie proti COVID-19 funguje. Český odborník ale varuje pred nedostatkom vakcín

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Koronavírus, Izrael, očkovanie
Od vypuknutia pandémie sa v Izraeli nakazilo viac ako 692-tisíc ľudí a najmenej 5121 ľudí v súvislosti s ochorením COVID-19 zomrelo. Foto: SITA/AP Photo/Sebastian Scheiner

Izrael odštartoval jednu z najúspešnejších vakcinačných kampaní na svete ešte 20. decembra. Za niekoľko týždňov tam zaočkovali viac ako tretinu svojej 9,3-miliónovej populácie, avšak aktuálne sa nachádzajú uprostred tretej vlny pandémie nového koronavírusu.

Tempo pribúdania nových nákaz preto neklesá. V snahe vyhnúť sa šíreniu infekčnejších variantov koronavírusu z Veľkej Británie a Južnej Afriky mala dokonca krajina od 25. do 31. januára zatvorené letiská, a to nielen pre cudzincov, ale aj izraelských občanov.

Ani to však nepomohlo. Od vypuknutia pandémie sa v Izraeli nakazilo viac ako 692-tisíc ľudí a najmenej 5 121 ľudí v súvislosti s ochorením COVID-19 zomrelo. Vírus iba v januári zabil viac ako tisíc ľudí, čo v tom čase predstavovalo takmer štvrtinu z celkového počtu mŕtvych.

Vakcinačný plán

Napriek tomu začali v nedeľu pomaly zmierňovať lockdown v nádeji, že rýchla vakcinácia dostatočne zabrzdila pandémiu. Izraelčania už nemajú obmedzený pohyb na vzdialenosť jedného kilometra od bydliska, otvorili sa opäť národné parky a reštaurácie s dovozom.

Zdá sa, že veľmi veria svojmu vakcinačnému plánu. V decembri začali očkovať ľudí vo veku 60 rokov a viac, zdravotníckych pracovníkov a ďalšie osoby s vysokým rizikom. Potom ponúkli vakcíny ľuďom nad 40 rokov, koncom januára aj tým nad 35 rokov.

Od 3. februára sa môžu očkovať aj študenti stredných škôl vo veku 16 až 18 rokov, aby sa mohli vrátiť do školy. Pri tomto úsilí pomáha armáda, v očkovacích strediskách sa nachádza jej 700 príslušníkov v zálohe.

Nedôvera vakcínam?

Nemocnice majú stále plné kapacity, zároveň sa ale tempo očkovania v posledných dňoch spomalilo. S podaním vakcíny váhajú najmä arabskí občania Izraela, ultraortodoxní židia a mladší ľudia. Dôvodom ich nedôvery môžu byť údaje o úspešnosti vakcín.

V Izraeli sa očkuje produktom konzorcia Pfizer a BioNTech, ktoré po prvom očkovaní deklarovalo účinnosť 52 percent. Podľa údajov izraelského ministerstva zdravotníctva sa však potvrdilo, že prvá dávka je účinná len na 33 percent.

V rámci predbežných výsledkov sa porovnávali údaje 200-tisíc pacientov s COVID-19 vo veku 60 rokov a viac, ktorí neboli očkovaní s 200-tisícmi seniorov, ktorí očkovaní boli. Sledovali ich 11 dní od podania prvej dávky.

Rozdiel v účinnosti

Na 14. deň došlo u očkovaných k „signifikantnému zníženiu miery pozitívnych testov na koronavírus okolo 33 percent“, ako uvádza vedecký magazín BMJ. Tento pokles zostal rovnaký aj medzi 15. a 17. dňom. Táto správa vyvolala obavy nielen v Izraeli.

Účinnosť vakcíny od spoločností Pfizer a BioNTech mala byť medzi prvou a druhou dávkou 52,4 percenta s odstupom 21 dní a údaje vyhodnotené vládnymi úradom Public Health England naznačili, že môže byť účinná až na 89 percent od 15. do 21. dňa.

V tomto prípade sa však porovnávalo neporovnateľné. Údaje z Izraela totiž zahŕňali len vekovú kategóriu od 60 rokov a viac a takých, ktorí sa nechali otestovať, zatiaľ čo výrobca testoval všetky vekové kategórie a zaznamenal len prípady so symptomatickým ochorením.

Reálne výsledky

Dnes už máme k dispozícii presnejšie údaje z Izraela, druhú dávku vakcíny dostalo takmer 90 percent ľudí vo veku 60 rokov a viac. V tejto vekovej kategórii došlo k 41 percentnému poklesu infekcií a k 31 percentnému poklesu hospitalizácií v posledných dvoch januárových týždňoch.

U ľudí vo veku 59 rokov a mladších, z ktorých je zaočkovaných iba viac ako 30 percent, sa počet prípadov znížil iba o 12 percent. Počet hospitalizácií bol dokonca rovnaký. Tieto údaje vychádzajú zo zhruba štvrť milióna prípadov, ako uvádza magazín Nature.

Záver je, že vakcína funguje a druhá dávka je dôležitá. Navyše, pokles počtu prípadov a hospitalizácií je zrejme spôsobený aj lockdownom, ktorý Izrael v januári zaviedol. Aj tak v týchto výsledkoch odborníci z celého sveta vidia pozitívne správy, problém je podľa nich inde.

Veľký problém

„Vakcíny sú a podľa skúseností z Izraela z posledných dní sa zdá, že po druhej dávke fungujú ešte lepšie, než sme sa odvážili dúfať. Lenže je ich málo. A prečo ich je málo a prečo ich málo asi aj zostane?“ načrtol zásadný problém český evolučný biológ Jaroslav Flegr.

Podľa profesora ekológie sú za tým potenciálne zisky výrobcov vakcín. Ceny v zmluvách, ktoré spoločnosti Pfizer, Moderna či AstraZeneca uzatvorili s veľkými odberateľmi síce férovo odrážajú náklady na výrobu vakcín, avšak sú nižšie ako by bola ich trhová hodnota.

Preto sa im podľa Flegra oplatí viac investovať do spolupráce s inými výrobcami v cudzine ako navyšovať produkciu vo vlastných fabrikách. Vakcíny tak môžu „následne predávať pod inou obchodnou značkou za niekoľkonásobné ceny“.

Múdre krajiny

Flegr na sociálnej sieti tvrdí, že múdre krajiny s týmto vývojom počítali a „včas preplatili tie hlúpe, zjavne zahrňujúce aj Európsku úniu“. Keď zabudneme na chvíľu na Izreal, tak napríklad aj Kanada má zaistný minimálne deväťnásobok dávok, ktorý potrebuje.

Viaceré štáty chceli ušetriť a dnes prekvapene zisťujú, že už sa nedajú zohnať vakcíny ani na rok 2022. Podľa Flegra je jediným možným riešením trvať na dojednaných dodávkach vakcín, ale zároveň „umožniť firmám čokoľvek nad to predať na voľnom trhu“.

Práve takýto krok by donútil výrobcov navýšiť produkciu. „Stálo by za to sa porozhliadnuť, či niekde nie sú k dispozícii voľné kapacity na výrobu vakcín, či niekde nestojí zabudnutá fabrika, tak ako stála do mája minulého roka u Kostelce nad Černými lesy,“ píše ďalej.

Výroba na Slovensku

Podobný priestor máme aj na Slovensku, fabrika na vakcíny pri Malackách však podľa úradov nie je na tieto účely vhodná. Napriek tomu minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) potvrdil, že so spoločnosťami Pfizer a Moderna o výrobe vakcín na našom území rokujú.

Premiér Igor Matovič v pondelok na sociálnej sieti potvrdil rozhovory, ktoré sa týkajú výroby ruskej vakcíny Sputnik V.

„Ďalšie zaujímavé rokovanie o výrobe vakcín na Slovensku je za nami. Teší ma záujem svetových výrobcov, ale pre finálny úspech sa budú musieť ´pochlapiť´ teraz slovenskí dodávatelia,“ napísal.

Otázkou však naďalej ostáva aj to, či budeme schopní predbehnúť stále sa objavujúce nové mutácie vírusu SARS-CoV-2, proti ktorým vakcíny časom nemusia byť také účinné.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Igor MatovičJaroslav FlegrMarek Krajčí
Firmy a inštitúcie AstraZenecaBioNTechModernaPfizerSputnik V