Karanténa a izolácia spôsobuje stres, smútok i hnev. Psychiku ešte zhoršujú hoaxy aj alkohol

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Hnev, strach, stres, panika
Anger young business woman in glasses strong screaming with wild open mouth and holding head the hands on blue background www.thinkstockphotos.com

Karanténa či izolácia, akú teraz pre epidémiu koronavírusu zažívajú státisíce ľudí po celom svete, môže maž negatívne dopady na ľudskú psychiku a mentálne zdravie. Život v karanténe môže podľa odborníkov spôsobiť hnev, depresiu, nervozitu či dokonca i posttraumatický stres.

Dôsledky karantény a izolácie sa dajú zmierniť dostatočným prísunom aktuálnych informácií, kontaktom sa najbližšími alebo aktivitou na sociálnych médiách.

Tieto závery vyplývajú zo štúdie výskumníkov londýnskej King’s College, ktorú zverejnil časopis Lancet. Zistenia vychádzajú z predchádzajúcich výskumov uskutočnených v desiatich krajinách počas epidémií SARS, MERS, eboly či prasacej chrípky.

Karanténa môže viesť aj k alkoholizmu

„Oddelenie od blízkych, strata slobody, strach z choroby a nuda môžu niekedy vytvoriť veľmi negatívne dôsledky,“ uvádza sa v štúdii. Z výskumov vyplýva, že 20 percent ľudí v karanténe pociťuje strach z choroby, 18 percent nervozitu a 18 percent smútok. Ľudia, ktorí boli v izolácii dlhší čas, vykazovali aj symptómy posttraumatického stresu.

Ďalšími negatívnymi následkami karantény môže byť u niektorých nadmerná konzumácia alkoholu a vznik závislosti.

Negatívne dopady karantény sa zvyšujú, ak človek nemá prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti či k základným potrebám ako potraviny a lieky. Aj príliš negatívne a nepravdivé správy zhoršujú psychický stav izolovaných. Rovnaký efekt majú aj finančné problémy spôsobené epidémiou.

V karanténe telefonujte s blízkymi

Ľudská psychika, naopak, privíta dostatok vecných a aktuálnych informácií o momentálnej situácii. Dôležitý je kontakt s priateľmi a najbližšími.

V neposlednom rade je dôležité udržať si zdravý životný štýl. „Treba sa snažiť čo najviac spať, jesť zdravo, cvičiť a vyhýbať sa nezdravým návykom ako užívanie alkoholu či prílišné fajčenie,“ uzavrel jeden z autorov štúdie, profesor Neil Greenberg.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať