Koluje v Európe slabší koronavírus ako počas prvej vlny? Infektológ vyvracia fámu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Infektológ Peter Sabaka. Foto: Facebook/Ministerstvo zdravotníctva SR www.facebook.com

Podľa infektológa Petra Sabaku z Univerzitnej nemocnice Bratislava na Kramároch kolujú medzi ľuďmi o koronavíruse rôzne nepravdivé fámy.

Viac o téme: Koronavírus

Rozšíril sa napríklad názor, že počas druhej vlny epidémie koronavírusu už v Európe koluje iný, menej smrtiaci vírus. A práve preto má rýchlo pribúdať počet nakazených, ale počet hospitalizovaných a mŕtvych stúpa len veľmi pomaly alebo vôbec.

Neexistuje relevantný dôkaz

Podľa Sabaku je toto tvrdenie mylné. Koronavírus, ktorý zabíjal tisícky ľudí v Anglicku, Taliansku alebo Španielsku počas prvej vlny, sa nezmenil a opäť zabíja tisíce ľudí v Latinskej Amerike alebo v Indii.

„Neexistuje vôbec žiaden vedecký dôkaz, že by vírus zmutoval takým spôsobom, že by sa stal menej smrtiacim,“ vysvetľuje infektológ na videu Ministerstva zdravotníctva SR.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Záhada má tri príčiny

Druhá vlna epidémie je však o čosi iná a podľa Sabaku má táto „záhada“ tri príčiny.

Prvou je fakt, že na začiatku druhej vlny epidémie sa v Európe koronavírusom nakazili najmä mladí ľudia, ktorí majú v drvivej väčšine prípadov miernejší priebeh ochorenia a je len malá šanca, že ochoreniu podľahnú.

Dodáva, že napríklad v Španielsku bol priemerný vek nakazených na začiatku druhej vlny asi o 30 rokov nižší, než na vrchole prvej vlny epidémie.

Ďalší dôvod je ten, že druhá vlna zatiaľ trvá krátko. Medzi nástupom zvýšeného počtu infikovaných a nástupom zvýšeného počtu hospitalizovaných a mŕtvych je približne mesačný časový posun.

Časový posun medzi nákazou a úmrtím

„Trvá približne jeden mesiac od nakazenia sa, kým človek na ochorenie COVID-19 zomrie. Čiže počet mŕtvych začne stúpať až o jeden mesiac neskôr ako počet nakazených,“ objasňuje.

O tretí dôvod sa postarali lekári – infekciu už vedia lepšie liečiť ako na začiatku epidémie a darí sa im zachrániť viac ľudí s ťažkým priebehom ochorenia. „To ale len za podmienok, že naše nemocnice neskolabujú a budeme mať dostatok prostriedkov a ľudí, aby sa lekárska starostlivosť dostala všetkým, ktorí to potrebujú,“ dodáva.

Ľudom preto odporúča dôsledne dodržiavať rozostupy, dbať o hygienu rúk a zodpovedne nosiť rúška.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Peter Sabaka
Firmy a inštitúcie MZ Ministerstvo zdravotníctva SRNemocnica akademika Ladislava Dérera