Celosvetový počet obetí ochorenia COVID-19 v stredu prekročil hranicu štyroch miliónov. Stalo sa tak v čase, keď sa kríza čoraz viac mení na preteky medzi vakcínami a vysoko nákazlivým delta variantom koronavírusu.
Počet ľudí, ktorí podľa oficiálnych údajov zozbieraných americkou Johns Hopkins University prišli o život počas uplynulého roka a pol, je približne rovnaký ako počet ľudí zabitých v bojoch vo všetkých vojnových konfliktoch na svete od roku 1982. Vyplýva to z odhadov Mierového výskumného inštitútu v Osle. Je to tiež trojnásobok obetí, ktoré si každoročne na svete vyžiadajú dopravné nehody.
Počty mŕtvych môžu byť podhodnotené
Odborníci však zároveň upozorňujú, že toto číslo je podhodnotené, pretože mnohé obete úrady oficiálne nezaznamenali alebo ich dokonca zámerne neuvádzajú. S nástupom vakcín klesol celosvetový denný počet úmrtí na približne 7 900, pričom v januári prekračoval 18-tisíc.
Viac o téme: Koronavírus
V posledných týždňoch však vyvolalo obavy na celom svete šírenie delta variantu vírusu, ktorý sa rýchlo šíri aj v krajinách s úspešnými vakcinačnými kampaňami, ako sú Spojené štáty, Veľká Británia alebo Izrael.
Británia, napríklad, v stredu zaznamenala prvý raz od januára viac ako 30-tisíc nových prípadov nákazy za deň, pričom sa vláda aj tak pripravuje na uvoľnenie všetkých zostávajúcich opatrení v Anglicku. Iné krajiny znovu zavádzajú protipandemické opatrenia a pokúšajú sa urýchliť podávanie vakcín. V chudobnejších častiach sveta však vakcinácia naďalej výrazne zaostáva.
Najviac obetí majú USA
Najviac obetí na svete si pandémia vyžiadala v Spojených štátoch, ktoré hlásia viac ako 600-tisíc mŕtvych. Nasledujú Brazília s viac ako 520-tisíc obeťami a India, ktorá registruje viac ako 405-tisíc mŕtvych.
Dvojaký meter na nezaočkovaných nemá logiku, lekári žiadajú povinnú karanténu bez výnimiek
Varianty, nerovný prístup k vakcínam a uvoľňovanie preventívnych opatrení v bohatších krajinách sú podľa Ann Lindstrandovej zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) „toxickou kombináciou, ktorá je veľmi nebezpečná“. Miesto toho, aby ľudia ku kríze pristupovali spôsobom „ja a moja krajina“, mali by začať brať vážne skutočnosť, že je to „celosvetový problém, ktorý potrebuje celosvetové riešenia“.
