Krajiny operujú so skreslenými výsledkami o účinnosti vakcín. Pfizer by mal byť na konci rebríčka

Aktuálne je na svete celkovo 96 vakcín proti ochoreniu COVID-19 v rôznych štádiách klinického vývoja. K dispozícii máme predbežné výsledky štyroch štúdií publikovaných vo vedeckých časopisoch.

Ide o vakcíny konzorcia Pfizer a BioNTech, spoločnosti AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou, firmy Moderna a o ruskú očkovaciu látku Sputnik V vyvinutú Gamalejovým národným výskumným centrom.

Prvú dávku vakcíny proti koronavírusu dostala štvrtina obyvateľov EÚ, očkovanie naberá na rýchlosti

Vakcíny od Pfizer/BioNTech a Moderna overila aj štúdia, na ktorej sa podieľal Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). V FDA sa tiež zaoberali očkovacou látkou od spoločnosti Janssen-Cilag International N.V. (Johnson & Johnson).

Viac pohľadov na účinnosť

Pozornosť pri hodnotení jednotlivých vakcín sa, samozrejme, zamerala na ich účinnosť. Avšak, ako uvádzajú autori článku zverejnenom v odbornom časopise Lancet, na účinnosť vakcín sa dá pozrieť aj z iného uhľa pohľadu.

Aktuálne sa ako účinnosť vakcíny v médiách prezentuje percentuálne vyjadrenie toho, ako sa danej vakcíne darí znižovať počet symptomatických pacientov infikovaných vírusom SARS-CoV-2.

Aj po prekonaní COVID-19 môžete byť nechránený, tvrdia Celec či Klempa. Nový výskum potvrdil, očkovať sa treba

Všeobecne sa uvádza ako zníženie relatívneho rizika, čo autori článku označujú ako RRR. Relatívne riziko (RR) predstavuje pomer miery infikovania sa „s“ vakcínou alebo „bez“ vakcíny.

Zjednodušene, pri relatívnom riziku sa porovnávajú dve uzatvorené skupiny ľudí, kde v jednej sú zaočkovaní všetci a v druhej skupine nie je zaočkovaní nikto. To spôsobuje výrazné rozdiely vo výsledkoch oboch skupín.

Na základe tohto kritéria je vakcína Pfizer/BioNTech na vrchole rebríčka, na jeho opačnom konci očkovacia látka od AstraZeneca/Oxfordská univerzita.

Kritérium RRR by sa však malo vnímať aj vzhľadom na bežné fungovanie ľudí v čase a priestore. Niektorí jedinci v populácii sú už zaočkovaní, iní sa očkovať nemôžu alebo nechcú a ďalší čakajú na svoj termín. Rozdiel je aj medzi jednotlivými národmi.

Preto sa ako vhodnejšie javí pozrieť sa na účinnosť vakcín z hľadiska absolútneho zníženie rizika (ARR). To predstavuje rozdiel medzi mierou infikovania sa „s“ vakcínou alebo „bez“ vakcíny, no do úvahy sa berú všetky skupiny ľudí dokopy.

ARR zjednodušene vyjadruje, o koľko sa percentuálne znížilo riziko nakazenia sa v rámci celej populácie. Porovnanie na základe tohto kritéria sa podľa autorov štúdie zvykne ignorovať, pretože poskytuje „oveľa menej pôsobivý efekt“ ako kritérium RRR.

Na základe ARR sa miesta v rebríčku vakcín menia v prospech AstraZenecy, ktorá na čele strieda očkovaciu látku od Pfizeru.

Toto kritérium sa však používa hlavne na odhad toho, aký počet ľudí je potrebné zaočkovať, aby sa zabránilo ďalšiemu prenosu (NNV), čo sa počíta pomerom 1/ARR. Čím nižším číslom delíme, tým viac ľudí je potrebné zaočkovať.

Viac o téme: Koronavírus

NNV teda hovorí o tom, koľko ľudí sa musí očkovať, aby sa reprodukčné číslo vyjadrujúce, koľko ďalších ľudí nakazí jeden človek, držalo pod úrovňou 1. V tomto smere je na chvoste rebríčku inak vychvaľovaná vakcína Pfizer/BioNTech.

Na základe NNV sa dá tiež odvodiť, o koľko kleslo riziko nakazenia sa a ochorenia na COVID-19 v celej populácii.

Pri vakcíne Pfizer/BioNTech kleslo o 0,9 percent, pri Sputnik V o 1,0 percent, pri Moderna o 1,4 percent, pri Johnson & Johnson o 1,8 percent a pri AstraZeneca/Oxfordská univerzita o 1,9 percenta.

Autori článku na základe týchto údajov označujú to, že sa pri uvádzaní účinnosti vakcín používa len kritérium RRR a nie aj ARR, za „skreslené výsledky, ktoré ovplyvňujú interpretáciu účinnosti vakcíny“.

Nepresné porovnanie

Porovnanie očkovacích látok na základe momentálne dostupných údajov z klinických skúšok, bohužiaľ, ešte viac komplikujú rozdielne protokoly k jednotlivým štúdiám.

Stále nezodpovedaná tak ostáva otázka, či vakcína s konkrétnou účinnosťou v určitej populácii bude mať rovnakú účinnosť v inej populácii, v ktorej sú úrovne základného rizika s súvislosti s ochorením COVID-19 iné.

Očkovať proti COVID-19 sa môžu ďalší Slováci, vakcínu vám dajú už po 7 alebo 14 dňoch od prekonania ochorenia

Intenzita prenosu sa totiž medzi krajinami líši a ovplyvňujú ju aj také faktory, ako sú intervencie v oblasti verejného zdravia či varianty vírusov. Na túto otázku možno reálne hľadať odpoveď zatiaľ iba v údajoch získaných z izraelskej masovej vakcinačnej kampane.

Izrael

Izraelčania očkovali prevažne vakcínou od konzorcia Pfizer/BioNTech. Pri porovnaní výsledkov klinických skúšok so štúdiou robenou na reálne sa očkujúcich obyvateľoch krajiny sa ukázali zásadné rozdiely pri niektorých vyššie opísaných kritériách.

Účinnosť pri RRR kritériu v rámci izraelského očkovania bola 94 percent (95 percent v klinických skúškach), ale pri kritériu ARR to bolo len 0,46 percent (0,84 percent pri skúškach). NNV je tým pádom 217 nakazených ľudí oproti 119 počas skúšok.

COVID pas: Veľký prehľad krajín, kde ho budete potrebovať a kam sa dostanete aj bez očkovania

To znamená, že v reálnom prostredí bude možno potrebné, minimálne vakcínou Pfizer/BioNTech, zaočkovať 1,8-krát viac osôb, ako sa predpokladalo, aby sa efektívne zabránilo ďalšiemu šíreniu ochorenia COVID-19.

Upozornenie

Tieto úvahy o účinnosti vychádzajú zo štúdií zameraných na prevenciu miernej až stredne závažnej infekcie. Cieľom nebolo vyvodiť závery o prevencii hospitalizácie, závažného priebehu ochorenia alebo smrti, ani o prevencii infekcie či prenosového potenciálu.

Autori, ako uvádzajú na konci svojho článku, chceli len zdôrazniť, že pri posudzovaní vhodnosti vakcín sa musia brať do úvahy všetky ukazovatele, nielen bezpečnosť, nasaditeľnosť, dostupnosť či náklady.