Už dávno vieme, že priebeh ochorenia COVID-19 súvisí aj s tým, aké rizikové faktory sa toho-ktorého človeka týkajú. Iné ochorenia, nadváha či nezdravý životný štýl, to všetko má vplyv na to, ako si ľudské telo poradí s vírusom SARS-CoV-2.
Najhorší priebeh ochorenia majú vo väčšine prípadov tí pacienti, ktorí museli byť hospitalizovaní. Bohužiaľ, najčastejšie sú to staršie ročníky. Nová štúdia však preukázala, že riziko hospitalizácie u osôb starších ako 50 rokov sa znižuje až o 60 percent, ak pravidelne cvičia.
SARS-CoV-2 sa môže prenášať kontaminovanou vodou. Slovenskí vedci už testujú riešenie
Medzinárodný tím vedcov zistil, že fyzická aktivita viac ako raz do týždňa zahŕňajúca hlavne svalový tréning, môže poskytovať určitú ochranu pred závažným priebehom ochorenia COVID-19.
27 krajín Európy
„Z dôvodu vysokej prevalencie fyzickej nečinnosti v bežnej populácie, najmä vo vyššom veku a počas pandémie COVID-19, súčasné zistenia zdôrazňujú potrebu povzbudiť starších ľudí, aby sa pravidelne venovali fyzickej aktivite,“ upozorňujú autori štúdie.
V rámci výskumu sa zaoberali aj množstvom pohybu, ktorý staršie generácie vykonávajú, pričom zhromaždili údaje z 27 rôznych európskych krajín, ako uvádza portál News Medical.
Vakcína Pfizer/BioNTech má u istej skupiny ľudí znížený účinok. Na Slovensku ide o 15% populácie
Do úvahy zobrali všetky premenné, ktoré môžu mať vplyv na fyzickú aktivitu človeka, ako sú napríklad výška či pohlavie, ale aj na priebeh ochorenia, ako sú index telesnej hmotnosti, kardiovaskulárne choroby, vysoký krvný tlak, rakovina a ďalšie.
Významné svaly
Výsledky ukázali spojitosť s vyšším vekom, srdcovými chorobami či svalovou hmotou. Pravdepodobnosť hospitalizácie sa zvyšuje, čím je človek starší. U účastníkov štúdie vo veku 65 až 75 rokov a 75 až 96 rokov bola teda zaznamenaná vyššia pravdepodobnosť hospitalizácie.
Účastníci, ktorí zriedka cvičili alebo sa venovali akémukoľvek druhu fyzickej aktivity, mali tiež vyššie riziko hospitalizácie v súvislosti s ochorením COVID-19 ako ľudia, ktorí boli fyzicky aktívni viac ako raz týždenne. Pri ďalšej analýze zostali významným faktorom iba svaly.
Vedci po roku zistili, ako dlho sa udrží koronavírus na oblečení a ktoré textílie sú najrizikovejšie
Väčšia svalová hmota teda znižuje riziko hospitalizácie v nemocnici s ochorením COVID-19. Práve výkon svalov pomohol vysvetliť, prečo bolo približne 24 percent účastníkov štúdie, ktorí boli klasifikovaní ako fyzicky neaktívni, hospitalizovaných.
Rôzna fyzická aktivita
Vedci dokopy preskúmali údaje 136-tisíc osôb, pričom informácie o týchto účastníkoch zhromažďovali každé dva roky v období od roku 2004 do 2017. Následne sa minulý rok zamerali na ďalších 52-tisíc osôb, z ktorých vybrali tých s diagnostikovaným ochorením COVID-19.
V konečnom dôsledku sa tak v rámci analýzy použilo celkovo 3 139 údajov jednotlivcov, z ktorých 266 bolo pozitívne testovaných na prítomnosť nového koronavírusu a 66 z nich bolo hospitalizovaných.
Tehotné ženy sú úspešné v boji proti koronavírusu. Dokážu ochrániť aj vyvíjajúci sa plod
Pohyb sa pritom hodnotil aj podľa stupňa fyzickej aktivity. Miernu predstavovali koníčky ako záhradkárčenie či chôdza, intenzívnu zase šport alebo práca vyžadujúca manuálnu aktivitu. Doslova sila svalov sa merala pomocou sily stisku.
Celkovo prospešná
Autori štúdie však upozorňujú na to, že je v tomto prípade ťažké stanoviť príčinnú súvislosť, a tak zostáva nejasné, či fyzická aktivita ovplyvňuje zdravotný stav alebo má zdravotný stav vplyv na fyzickú aktivitu.
„Aby sa preskúmalo, či sa asociácia malej fyzickej aktivity s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 dá vysvetliť aj súvislosťou medzi fyzickou aktivitou a inými relevantnými chronickými stavmi, na to sú potrebné ďalšie rozsiahle štúdie,“ uvádza výskumný tím.
Nové zistenia o COVID-19. Pre astmatikov nemusí byť až taký strašiak
Vedci však veria, že ich zistenia významne prispievajú k téme o ochranných účinkoch fyzickej aktivity na priebeh ochorenia COVID-19. Treba však dodať, že pravidelná fyzická aktivita u ľudí vo veku 50 rokov a viac je celkovo prospešným zvykom.
