Ľudia veria farmaceutom viac ako vedcom. Doteraz nemáme ani usmernenia k pandémii, tvrdí odborník

Zbytočné užívanie antibiotík môže uškodiť. Pri chrípke či väčšine infekcií dýchacieho traktu navyše nepomáhajú.
V susednom Rakúsku v lekárňach farmaceuti vykonávajú napríklad aj antigénové testovanie. Ilustračné foto: Getty Images www.gettyimages.com

Aktuálna pandémia výrazne ovplyvňuje nielen životy bežných ľudí, ale veľmi výrazne aj niektoré profesie. Lekári, zdravotné sestry či záchranári si síce siahajú na dno svojich možností, no jedným z najviac „zasiahnutných“ odvetí je farmácia.

Myslí si to Ján Kyselovič, bývalý dekan Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského (FaF UK) v Bratislave a súčasný riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), ktorý sa v stredu ako jeden z prednášajúcich predstavil na medzinárodnej konferencii EFPC.

Kyselovič hovoril najmä o „novinkách v ponuke služieb“, ktoré dnes farmaceuti v lekárňach poskytujú, ale tiež o tom, že práve súčasná situácia otvára dvere systémovým zmenám. Ešte nevieme, čo všetko bude problém po pandémii, no riešenia treba priniesť teraz.

Nová rola

Podľa profesora farmakológie a toxikológie sa profesia lekárnika kvôli pandémii ochorenia COVID-19 posunula do úplne novej roviny. „Už nie sú viac len poradcovia, museli sa stať vo väčšine prípadov fyzicky aktívnymi v personálnom styku s pacientami,“ tvrdí Kyselovič.

Vysvetľuje to tak, že dnes je lekár ten, kto recept na lieky predpíše, avšak všetko ostatné už musí osobne vysvetliť farmaceut v lekárni a ľudia sa spoliehajú na to, čo im povie. Vzťah lekár, lekárnik a pacient sa od základu zmenil.

Každý pacient si tak vyžaduje viac času a prípravy, osobný prístup a na hlavu farmaceuta „padá“ aj omnoho väčšia zodpovednosť. Lekárnikom však k upravenej role člena zdravotníckeho tímu chýbajú znalosti aj skúsenosti.

Zároveň si podľa Kyseloviča treba uvedomiť, že dnes vedia ľudia o liekoch a zdravotných pomôckach dostupných v lekárňach ďaleko viac, ako kedysi. Pýtajú sa na detaily o PCR a antigénových testoch, dožadujú sa účinných látok, nie liekov a riešia ako fungujú vakcíny.

Sú aj psychológmi

„S ľuďmi sa lekárnici rozprávajú aj o epidemiologických nariadeniach vlády, o celkovej situácii, stávajú sa tak z nich psychológovia. Ľudia na nich niekedy kričia, niekedy plačú. Som na svojich kolegov naozaj pyšní, ako to zvládajú,“ povedal Kyselovič.

Na farmaceutov je počas pandémie vytváraný stály tlak, o ktorom sa veľa nehovorí. Pritom lekárnici sú v lekárňach ohrození rovnako ako zdravotnícky personál, tiež prichádzajú do priameho kontaktu s nakazenými vírusom SARS-CoV-2. Koľkí skončili na PN-ke?

Lekárnikov je pritom podľa Kyseloviča aj tak málo, navyše kvantita automaticky nepredstavuje kvalitu. V súvislosti s tým pripomenul správu Európskej únie (EÚ), ktorá už v roku 2017 upozorňovala na nedostatok všetkých druhov zdravotníckych pracovníkov.

Chyby sa ukážu na konci

Aj keď európske inštitúcie sa snažia radiť, ako problémy vyriešiť, ako zlepšiť a zefektívniť zdravotníctvo, Kyselovič upozorňuje na to, že čo funguje v jednej krajine, nemusí fungovať aj v inej. K problému sa má pristupovať vzhľadom na reálie.

Dodáva tiež, že to, aké hlboké systémové chyby v našom zdravotníctve máme, sa naplno ukáže až po skončení pandémie. Teda v čase, keď bude Slovensko vysaté zo všetkých zdrojov – finančných, materiálnych aj personálnych.

Všetci tiež uvidia viac do hĺbky problémov a budú si uvedomovať, aká drahá je liečba akéhokoľvek pacienta. Aj keď COVID-19 pominie, Slovákov budú stále ohrozovať tabak a alkohol, obezita, cukrovka, onkologické i kardiovaskulárne ochorenia.

Riešením všetkých týchto problémov by mohla byť celková reforma. Pandémia sa stala pre mnohé odvetvia obdobím inovácií, nakoľko adaptácia na nové podmienky bola nevyhnutná. Čiastkové zmeny za posledný rok sa diali denne, na celkové zmeny treba myslieť už teraz.

Čoho sú schopní

„Dnes sú farmaceuti experti v oblasti medicíny a všetci im veria. V rámci COVID éry všetci veria lekárnikom, nie politikom, nie epidemiológom, nie vedcom, ale každý verí farmaceutom,“ vysvetľuje Kyselovič a dodáva, že to treba využiť.

Lekárnici okrem „poznania“ a pacientom poskytujú podporu, ktorá sa v iných odvetviach nedá ponúknuť. Farmaceutom ľudia často povedia aj to, čo nepovedia lekárom, preto im vedia nastaviť ešte optimálnejšiu liečbu.

Lekárne sú zároveň otvorené celý deň, je ich veľa a človek sa vie rýchlo a jednoducho dostať k pomoci. Pomáhajú tiež usmerňovať samoliečbu pacientov tak, aby bola bezpečná a účinná, a to bez nutnosti predpisu od lekára.

Kyselovič zdôraznil, že napriek tomu doteraz nemajú žiaden manuál či oficiálne usmernenia pre nové situácie, ktoré v súvislosti s pandémiou nastávajú, práve naopak. Často nevedia ani len to, kedy konkrétne lieky dorazia.

CVTI je organizácia priamo riadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ) národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie a vedeckou knižnicou Slovenskej republiky.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ján Kyselovič
Firmy a inštitúcie CVTI SR Centrum vedecko-technických informáciíEU Európska úniaMŠVVaŠ Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SRUK Univerzita Komenského v Bratislave