Máte depresiu z karantény? Odborníci radia, ako byť doma šťastnejší

Dieťa, smútok, dážď, okno, depresia, počasie
Depresia u detí a tínedžerov sa môže prejaviť aj v iných zdravotných problémoch v neskoršom veku. Foto: aboutourkids.org

Milióny ľudí pracujú z domu prvýkrát vo svojom živote. Napriek tomu, že už takto zrejme fungujú zopár mesiacov, mali by si zvyknúť na myšlienku, že do klasického pracovného priestoru sa nikdy nevrátia. Mnohí zamestnávatelia totiž avizujú, že prácu z kancelárii sa v budúcnosti nechystajú obnoviť.

Práca z domu je náročná z viacerých dôvodov. Niektorí ľudia si doma ťažko hľadajú motiváciu pracovať, iní zase nevedia vypnúť a od zobudenia až do hlbokej noci sú online a pripravení riešiť akékoľvek pracovné úlohy.

Netreba pripomínať, že nič z toho zdravé nie je. Kľúčom by mala byť rovnováha medzi pracovným a súkromným svetom, aj keď sa zrazu scvrkli do jedného obmedzeného priestoru. Čo teda robiť, aby sme boli doma šťastnejší?

Pozvite domov slnko

Napriek tomu, že každý z nás je iný, pre väčšinu ľudí platia podobné pravidlá. „Hlavné zásady sú veľmi jasné. Slnečné svetlo, ako aj čerstvý vzduchu a prístup k prírode, sú skutočne dobré pre duševné zdravie,“ vysvetľuje psychiater Thana B.S. Balamurali.

Slnečné svetlo dáva signál mozgu, aby uvoľnil hormón serotonín. Pomáha ľuďom cítiť sa pokojne a sústredene, zlepšuje náladu a zmierňuje úzkosť. Slnečný svit je tiež dôležitý pre reguláciu spánku. V boji proti novému koronavírusu je oddych a relax obzvlášť dôležitý.

Ako teda zlepšiť svoje pracovné návyky v domácnosti a zároveň prijať vitamín D zo slnka? Ak sa dá, presuňte si pracovný stôl k oknu. Ak chcete skutočne spraviť niečo pre seba, umyte si okná – zvnútra i zvonku. Nečistoty na oknách môžu výrazne znížiť množstvo slnečného žiarenia, ktoré nimi prechádza. Na odrážanie svetla do miestnosti skvelo slúžia aj zrkadlá.

Vypnite hluk

Doktorka Rebecca Deweyová z University of Nottingham, odborníčka na to, ako mozog interpretuje zvuky, tvrdí, že rôzne časti nášho mozgu sa neustále snažia rozpoznávať zvuky naokolo. „To môže byť nesmierne rušivé pri sústredení sa na prácu,“ hovorí.

Stresujúci zvuk aktivuje oblasť mozgu zvanú amygdala, ktorá vysiela tiesňové signály. Tie zachytáva iná oblasť mozgu, hypotalamus, čo vedie k tomu, že nadobličky začnú pumpovať do krvi adrenalín, čím stúpne krvný tlak.

Pomôcť znížiť hladinu hluku v byte môžu napríklad aj hrubšie koberce a ťažšie závesy absorbujúce zvuk zvonka. Účinné sú, samozrejme, aj štuple do uší alebo slúchadlá. Hudba niekomu prospieva, iní preferuje zvuky prírody alebo relaxačné tóny.

Poriadok, potešenie rozumu

Štúdie hovoria, že neporiadok môže zvýšiť hladinu kortizolu, stresového hormónu. Environmentálna psychologička Eleanor Ratcliffová z University of Surrey hovorí, že problémom neporiadku je nadmerná stimulácia.

Normálna hladina kortizolu s občasnými výkyvmi je úplne zdravá, ale chronicky vysoká hladina kortizolu je spojená s úzkosťou, depresiou, bolesťami hlavy a narušením spánku.

Doma sme často zvyknutí na iný druh poriadku ako v kancelárii, preto je mozog v akomsi konflikte. Mali by sme si preto upratať a nájsť si priestor pre všetky pracovné veci, ktoré denne k výkonu povolania potrebujeme. Bude sa nám lepšie fungovať.

 Cvičenie je prírodnou liečbou

Pre väčšinu Slovákov presun do domáceho prostredia automaticky znamená aj zníženie fyzickej aktivity. Obyčajná prechádzka na najbližšiu zastávku MHD nám môže pomôcť udržať sa v psychickej aj fyzickej kondícii.

Viaceré štúdie uvádzajú, že cvičenie je prírodnou liečbou proti úzkosti, zmierňuje stres, zvyšuje fyzickú aj duševnú energiu a zvyšuje pohodu uvoľňovaním endorfínov. Mali by ste preto popremýšľať o tom, ako je štruktúrovaný váš deň a začať sa snažiť zaradiť do programu aj pohyb.

„Dochádzanie bolo pre mnohých ľudí tiež akýmsi dekompresným časom,“ hovorí profesorka Gail Kinmanová, členka Britskej psychologickej spoločnosti a ďalej vysvetľuje: „Umožnilo to ľuďom určiť si jasnú hranicu medzi pracovným a domácim životom. Keď pracujete doma, hranice sa stávajú priepustnými.“ Pohyb a cvičenie sú preto kľúčové.

Zeleň je život

Kontakt s prírodou dokázateľne znižuje krvný tlak, rozptyľuje úzkosť či stres, tiež zlepšuje pozornosť, pamäť a spánok. Rastliny v domácom prostredí preto môžu mať významný vplyv na vašu psychiku.

V tomto smere hovoríme o teórii obnovenia pozornosti, ktorú bližšie definuje doktorka Ratcliffová. „Pohľad na prírodu môže vášmu mozgu dopriať pauzu alebo sériu mikropáuz. Upútajú pozornosť, ale nie náročným alebo príliš stimulujúcim spôsobom. To je užitočné,“ hovorí.

 Skutočný sociálny kontakt

Na to, aby sme vedeli povedať, čo ľuďom najviac chýba na kancelárskych priestoroch, nemuseli vzniknúť ani odborné štúdie. Sociálny kontakt, najmä s ľuďmi, ktorých by sme možno v súkromnom živote nikdy nestretli, vie byť veľmi podnetný.

„Choďte von cez obed či večer, spojte sa s priateľmi, rodinou a susedmi, jednoducho s ľuďmi, s ktorými sa cítite byť spojení,“ radí Balamurali. Aj keď je stretávanie sa s ľuďmi aktuálne oveľa náročnejšie, skúste si s niekým ísť zacvičiť alebo sa prejsť.

„Ľudia sú spoločenské tvory. Pozeranie na obrazovku nestačí,“ dodal na záver Balamurali.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Eleanor RatcliffováGail KinmanováRebecca DeweyováThana B.S. Balamurali
Firmy a inštitúcie Britská psychologická spoločnosťUniversity of NottinghamUniversity of Surrey