Metlou ľudstva nie sú len infekčné choroby. Podľa vedcov sa na zdraví podpíšu aj rastúce teploty

Pandémia, klimatické zmeny, globálne otepľovanie
Foto: Getty Images www.gettyimages.com

Globálne otepľovanie môže zapríčiniť toľko úmrtí, ako všetky infekčné ochorenia dokopy, ak ľudstvo neobmedzí emisie spôsobujúce ohrievanie planéty, tvrdí to nová rozsiahla štúdia. Informoval o nej The Guardian.

Zvyšujúce sa teploty spôsobia škody v chudobnejších, teplejších častiach sveta, ktoré sa ťažšie prispôsobia neúnosným podmienkam, ktoré zabijú čoraz viac ľudí, dodáva štúdia. Ekonomické straty prameniace z klimatickej krízy, ako aj cenu za prispôsobenie sa podmienkam pocítia krajiny po celom svete, aj tie bohatšie.

Prognózy sú neúprosné

V scenári, v ktorom ľudia len málo obmedzia emisie, sa globálna úmrtnosť do konca storočia zvýši na 73 úmrtí na 100-tisíc ľudí. To je takmer rovnaký počet mŕtvych ako v súvislosti s infekčnými ochoreniami, medzi ktoré patria tuberkulóza, malária, horúčka dengue či HIV/AIDS.

Vo výskume použili obrovské množstvo dát o úmrtiach a teplotách, aby zistili, ako spolu súvisia. Zamerali sa nielen na priame príčiny, ako napríklad úpal, ale tiež menej obvyklé spojitosti, ako nárast infarktov počas obdobia vysokých teplôt.

Zraniteľnejší sa nevyhnú zdravotným problémom

Spoluautor štúdie Amir Jina z University of Chicago uviedol, že najmä „množstvo starších ľudí zomiera na nepriame účinky tepla“. „Je to podobné, ako pri COVID-19. Zraniteľnejší sú tí ľudia, ktorí už majú nejaké zdravotné problémy. Ak máte problémy so srdcom a niekoľko dní vás trápia horúčavy, smeruje to ku kolapsu,“ povedal.

Extrémne zimy začínajú byť zriedkavejšie

Chudobnejšie krajiny, ktoré ležia v najteplejších oblastiach Zeme, budú trpieť najviac. Ak sa budú teploty počas storočia naďalej zvyšovať, krajiny ako Ghana, Bangladéš, Pakistan a Sudán budú čeliť ďalším minimálne 200 úmrtiam na 100-tisíc obyvateľov. Chladnejšie, bohatšie krajiny ako Nórsko a Kanada zas zaevidujú pokles v počte mŕtvych, keďže následkom extrémnej zimy zomiera čoraz menej ľudí.

Oblasti v bohatších krajinách, kde sa už nejaký čas prispôsobujú nárastom teplôt, budú mať adaptačný náskok nad tými regiónmi, ktoré začali bojovať s vysokými teplotami neskôr.

Klimatické zmeny povedú k ekonomickým stratám

Ekonomická cena za úmrtia bude vysoká a v prípade, že ľudia ráznejšie nezakročia proti emisiám, do konca storočia bude predstavovať 3,2 % svetovej hospodárskej produkcie. Výskumníci vypočítali, že každá tona vyprodukovaného oxidu uhličitého bude predstavovať stratu 36,6 dolára (v prepočte približne 31 eur).

Tento najhorší scenár počíta s tým, že emisie budú rásť bez obmedzení, čo zapríčiní globálne oteplenie o viac ako tri stupne Celzia do roku 2100.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom