Dokument o nadúmrtnosti na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky v rokoch 2020 až 2022 vykazuje vážne metodologické nedostatky a ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb.
Zavádzajúce závery
V tlačovej správe to uviedol zástupca predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Michal Palkovič. Výsledkom sú podľa neho síce mediálne ohromujúce, ale zavádzajúce závery.
Viac o téme: Koronavírus
Pri prebiehajúcej pandémii sa podľa neho robia rozhodnutia na základe aktuálnych poznatkov vedy, ako aj ekonomických možností štátu vrátane kapacity zdravotníctva, za pochodu.
„Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne,“ tvrdí.
Opomenuté štatistiky
Sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie sa podľa ÚDZS počas kritického obdobia pandémie veľmi intenzívne venovala aj zverejňovaniu dát o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, až kým počet úmrtí za mesiac neklesol pod 500.
Číňania si Paxlovid musia kupovať za vlastné, liek proti COVID-19 od Pfizeru im zo zdravotného poistenia nepreplatia
„Autori v médiách citovaného dokumentu tieto štatistiky opomenuli,“ upozorňuje úrad. Zo štúdie s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022) vyplýva, že na vysokú nadúmrtnosť počas pandémie koronavírusu mali vplyv rozhodnutia politikov.
Ak by Slovensko zaviedlo opatrenia, ako napríklad Dánsko, podľa štúdie sa mohlo potenciálne zachrániť až 21-tisíc životov.
