Na svet sa valí "pandémia" obezity. Predpovede odborníkov sú hrozivé

Obezita, nadváha
Čoraz viac ľudí bude bojovať s nadváhou Foto: shutterstock.com

Do roku 2050 budú na svete viac ako štyri miliardy ľudí zápasiť s nadváhou. Z toho 1,5 miliardy bude obéznych. Tvrdia to odborníci z nemeckého Potsdam-Institut für Klimafolgenforschung (PIK).

V novej štúdii takisto uviedli, že 500 miliónov ľudí bude mať podváhu a žiť na pokraji hladomoru. Výskumníci varovali, že ak budú pretrvávať súčasné stravovacie návyky v rôznych častiach sveta, už aj tak veľké medzery vo výžive budú narastať.

Stravovanie a rast populácie

S cieľom predpovedať, ako bude vyzerať zmena vo výžive z celosvetového pohľadu v nadchádzajúcich dekádach, sa prvá štúdia svojho druhu zamerala na trendy v stravovaní, náraste populácie a produkcii a plytvaní potravinami.

Od roku 1965 sa globálna spotreba orientuje na vysoko spracované potraviny, potraviny s vysokým obsahom bielkovín, sladké výrobky a sacharidy. Veľká časť populácie takisto začala vynechávať v jedálničku zeleninu či zdravé škroby.

Tento posun znamená viac prázdnych kalórií a diét s vysokým obsahom tukov, ktoré sa odzrkadlia na hmotnosti, no pre telo nie sú prospešné.

Lacnejšie, no nezdravšie

Vďaka inováciám v potravinárskom priemysle sa veľa potravín vyrába. Tieto metódy sú lacnejšie, rýchlejšie a odolnejšie voči prírodným podmienkam a rozmarom počasia.

Sú spoľahlivejšie, no horšie pre zdravie človeka. Dôsledkom je, že do roku 2010 malo 29 percent globálnej populácie nadváhu, z toho deväť percent trpelo obezitou. A situácia sa zhoršuje.

Do roku 2050 bude obéznych takmer 16 percent populácie

Napríklad v USA bolo medzi rokmi 2009 a 2010 obéznych 35,7 percenta obyvateľov. V období 2017 až 2018 to bolo už 42,4 percenta. Vyplýva to z dát Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Vo Veľkej Británii je obéznych 28 percent ľudí, pričom tieto hodnoty sa stále zvyšujú.

Podľa analýzy PIK bude do roku 2050 obéznych takmer 16 percent svetovej populácie a 45 percent bude mať nadváhu.

S tým je spojený aj nárast chronických ochorení, ako napríklad srdcových chorôb či cukrovky.

Nadváhu mnohí odborníci považujú za jednej z najrizikovejších faktorov, pre ktorý sa môže u pacientov vyvinúť vážna forma COVID-19, ktorá sa môže skončiť smrťou.

Nedostatok prostriedkov na zabezpečenie potravín

V správe tiež odborníci uvádzajú, že dopyt po potravinách vzrastie o 50 percent. Dopyt po mlieku a mäsa sa zdvojnásobí.

Bohatšie krajiny odčerpávajú zdroje z tých chudobnejších, kde bude narastať počet ľudí nedostatočne zásobovaných potravinami a dokonca budú trpieť hladom.

Vedúci štúdie Benjamin Bodirsky vysvetlil, že potravín je na svete dostatok, no problém je v tom, že najchudobnejší ľudia nemajú prostriedky na ich zakúpenie. „V bohatých krajinách zas ľudia nepociťujú ekonomický a environmentálny dopad z plytvania jedlom,“ dodal.

Dopad na životné prostredie

Do roku 2050 sa bude naďalej zvyšovať aj plytvanie jedlom. Tieto trendy budú viesť k zrýchleniu globálneho otepľovania a zvyšovaniu nedostatku jedla.

Podľa Bodirskeho sa dopad poľnohospodárskeho systému na životné prostredie vymkne spod kontroly. „Či už sa to týka skleníkových plynov, znečistenia dusíkom či odlesňovania– posúvame limity našej planéty a prekračujeme ich,“ vyjadril sa Bodirsky.

Rastlinná a živočíšna výroba

Spolu so svojím tímom navrhol, že by ľudia mali využívať na produkciu nezdravých potravín stále tie isté miesta a zdroje, čo by znamenalo zlepšenie zdravia a šetrenie planéty od nebezpečných emisií a odlesňovania, ktoré sú zárukou poškodenia súčasnej produkcie jedla.

Spoluautor štúdie Alexander Popp vysvetlil, že ak využijeme rovnakú pôdu, môžeme zabezpečiť viac potravín z rastlinnej výroby ako zo živočíšnej.

„Zjednodušene povedané, ak bude viac ľudí jesť viac mäsa, bude menej potravín z rastlinnej výroby pre iných. Budeme tiež potrebovať viac pôdy na výrobu jedla, čo môže viesť k odlesňovaniu. Emisie skleníkových plynov stúpajú v dôsledku väčšieho chovu zvierat,“ uzavrel.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Alexander PoppBenjamin Bodirsky
Firmy a inštitúcie CDC Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôbPotsdam-Institut für Klimafolgenforschung (PIK)