Najväčšia reforma nemocníc? To nie je žiadna reforma, že zmeníte lôžka, tvrdí Visolajský a výhrady majú aj ďalší

Nemocnica Alexandra Wintera po vlne nespokojnosti pôrodnicu nezruší.
Foto: ilustračné, Gettyimages

Po necelých dvoch mesiacoch vo funkcii minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) predstavil svoj prvý reformný návrh, ktorý patrí k najväčším od čias Rudolfa Zajaca.

Ide o optimalizáciu siete nemocníc, do ktorej by sa malo z finančných zdrojov Európskej únie v rámci Plánu obnovy naliať dokopy 1,53 miliardy eur.

Jedným zo základných výsledkov reformy má byť definovanie nároku pacienta. Kľúčom bude určiť, aký druh zdravotnej starostlivosti má dostať, v akej vzdialenosti od bydliska, do akého času od stanovenia diagnózy, za akých podmienok a v akej kvalite.

Reforma podľa slov ministra „posilní zároveň lôžkový fond následnej a dlhodobej starostlivosti a vytvorí priestor na doliečovanie, ale aj lepšie podmienky pre chronicky chorých pacientov“. Nemocnice chce preto Lengvarský rozdeliť na päť typov.

Komunitná a regionálna úroveň

Pre väčšinu ľudí s „bežnými“ zdravotnými problémami budú určené komunitné nemocnice, ktorých bude osem až desať a v ktorých sa bude poskytovať urgentná aj komplexná ambulantná starostlivosť.

Súčasťou zdravotnej starostlivosti na tejto úrovni bude aj následná a rehabilitačná starostlivosť, ďalej tiež špecializovaná starostlivosť, jednodňová či stacionárna starostlivosť, ale aj psychiatrická a lôžková starostlivosť.

Ďalším typom zdravotníckych zariadení majú byť regionálne nemocnice, do ktorých bude spadať približne 100 až 200-tisíc obyvateľov v okruhu dvoch až troch okresov. Cieľom je, aby sa tam vedeli pacienti dopraviť do 30 až 45 minút.

Na regionálnej úrovni sa bude poskytovať štandardná starostlivosť, teda konkrétne základné chirurgické výkony, interná medicína, pediatria, pôrodníctvo, ale aj plánované výkony ako výmeny kĺbov.

Komplexná, koncová a národná úroveň

Tretí typ nemocníc bude fungovať na komplexnej úrovni, tieto zariadenia budú teda poskytovať komplexnú akútnu, ale aj plánovanú starostlivosť. Dojazd vozidiel Záchrannej zdravotnej služby by mal byť približne do hodiny.

Pod komplexnú úroveň bude spadať približne 600 až 800-tisíc ľudí, teda bude fungovať približne na úrovni vyššieho územného celku. Liečiť by sa tu mali hlavne akútne ťažké úrazy či stredne komplexné onkochirurgické zákroky.

Ďalšie budú nemocnice na koncovej úrovni, ktoré sa budú orientovať na špecializovanú starostlivosť s nízkou početnosťou. Budú určené pre 1,5 až dva milióny obyvateľov tak, aby sa tam vedeli dopraviť do 90 minút.

V rámci výkonov sa v nich bude riešiť komplexná onkologická liečba, kardiochirurgia či vysoko komplexné výkony v neurochirurgii. Posledným typom bude nemocnica na národnej úrovni, má byť na Slovensku iba jedna.

Bude poskytovať vysokošpecializovanú starostlivosť s veľmi zriedkavým výskytom, takže sa tam budú realizovať napríklad transplantácie srdca. Lengvarský zdôrazňuje, že je otvorený odbornej diskusii, ktorú započal na konferencii Vizionári v zdravotníctve 2021.

Akútne lôžka

V rámci konferencie zhrnul, že za najdôležitejší prvok zmeny považuje zníženie počtu akútnych lôžok, aby sa mohol zvýšiť počet lôžok paliatívnej starostlivosti, teda pre dlhodobo ležiacich pacientov.

Doktorka a poslankyňa Andrea Letanovská zareagovala, že je to iba hra so slovíčkami. „Všetko sa odvíja od potreby pacienta, darmo si my čokoľvek nakreslíme,“ vysvetľuje Letanovská.

Súhlasí s ministrom v tom, že človek počas svojho života málokedy potrebuje akútnu starostlivosť, nemocnicu navštevujeme najčastejšie v detskom a v staršom veku.

Deti mávajú zápaly pľúc či močových ciest a starší ľudia problémy s krvným tlakom či srdcom, preto potrebujú dlhodobejšie hospitalizácie.

„My dnes ochorenia, ktoré sú v takejto frekvencii, riešime na akútnych lôžkach, o ktorých iba tvrdíme, že sú akútne. Platíme za ne ako za akútne, vykazujeme ich ako akútne a pritom sú to chronické lôžka,“ doplnila lekárka, ktorá v máji vystúpila zo strany Za ľudí.

Letanovská doplnila, že lôžko je také, aká starostlivosť sa na ňom poskytuje, čím naznačila, že transformácia akútnych lôžok na paliatívne je v podstate prázdny pojem. Reprofilizácia lôžok sa však vôbec nepáči Petrovi Visolajskému.

Lôžka problémom nie sú

Pre portál vZdravotníctve.sk Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ), povedal, že o reforme má odborná verejnosť veľmi málo informácií, no prezentovaná transformácia či dokonca rušenie lôžok je podľa jeho názoru nesprávne.

„Stále nerozumiem, prečo ministerstvo opakuje, že máme nejaké zbytočné nemocničné lôžka na Slovensku a že ich máme veľa, lebo keď sa porovnáme s okolitými krajinami, tak ich máme menej ako Česká republika alebo Rakúsko,“ uvádza Visolajský.

Spomenul tiež Maďarsko, Poľsko či Nemecko a dodal, že sú to všetko krajiny, ktoré majú lepšie fungujúce zdravotníctvo ako my. Nelogické mu tvrdenie o nadbytku lôžok príde aj v súvislosti s pandémiou a tým, že sme museli pacientov prevážať do zahraničia.

„Veď to nie je žiadna reforma, že zmeníte lôžka,“ dodal predseda LOZ. Reforma nemocníc by podľa Visolajského mala začať riešením najväčších problémov, ktoré sú príčinou aktuálneho zlého stavu, a to je nedostatok zdravotných sestier a skúsených lekárov.

K tejto téme však zatiaľ ministerstvo neponúklo žiadne konkrétne riešenie.

Ľudia v regiónoch

Skeptický voči reforme, ktorá má podporu premiéra Eduarda Hegera, ako aj strany SaS, je aj Michal Pišoja, člen rady Asociácie nemocníc Slovenska. Podľa jeho slov je realita často odlišná od dostupných dát, preto by sa malo všetko overovať v praxi.

Ako príklad uviedol dojazdové vzdialenosti, na základe ktorých Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo plán transformácie nemocníc. Konkrétne spomenul rozdiel v dojazdovom čase v Krompachoch či v Gelnici počas leta v porovnaní so zimou.

„To sú praktické problémy, ktoré ľudia v regiónoch zažívajú. Nesmieme dopustiť, aby matematika alebo nejaký model zobral istotu ľuďom v regiónoch, o ktorých sa bojíme najviac,“ doplnil Pišoja s tým, že očakáva hlbšiu odbornú diskusiu, s čím súhlasil aj minister.

Pišoja tiež hovorí, že reforma sa týka prakticky iba štátnych nemocníc, čo nepovažuje za správne, nakoľko dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti sa práve pre obyvateľov regiónov dramaticky zmení.

Čistý papier

Minister však priamo povedal, že rezort je v tomto prípade nezávislý, respektíve ako „čistý papier“, a teda do úvahy brali nemocnice, ktoré tu sú a s tými sa pri reforme bude pracovať.

„V našich analýzach sme sa nepozerali na to, či je nemocnica štátna, súkromná, VÚC-kárska alebo iná. Pozerali sme sa na existujúce zdravotnícke kapacity, na ich úroveň, ich možnosti a ďalšie veci, ktoré s tým súvisia,“ bránil Lengvarský zámery rezortu.

Cieľom reformy by podľa jeho slov malo byť to, aby pacient dostával kvalitnú zdravotnú starostlivosť od vstupu do systému, či príde k všeobecnému lekárovi pre dospelých, či ho dovezie záchranka alebo je po nejakom výkone v nemocnici.

„Manažment pacienta by mal byť jasný,“ dodal minister s tým, že s reformou nemocničnej siete, samozrejme, súvisia aj ďalšie oblasti, ako napríklad ambulantná starostlivosť. Konkrétnejšiu podobu reformy tohto odvetvia však ministerstvo zatiaľ nepredstavilo.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrea LetanovskáMichal PišojaPeter VisolajskýVladimír Lengvarský
Firmy a inštitúcie ANS Asociácia nemocníc SlovenskaLOZ Lekárske odborové združenieMZ Ministerstvo zdravotníctva SRVizionári v zdravotníctve 2021ZZS Záchranná zdravotná služba