Najviac nových prípadov COVID-19 sa vyskytuje medzi slovenskými tínedžermi. Šíria ho však aj batoľatá, tvrdí štúdia

Dieťa, koronavírus, novorodenec
V Brazílii v júni minulého roka prežilo bábätko 32 dní v kóme a pripojené na pľúcnu ventiláciu po tom, ako mu v Riu de Janeiro diagnostikovali COVID-19 Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Najvyšší výskyt nových prípadov koronavírusu bol na Slovensku v júli 2021 zaznamenaný vo vekovej skupine 15 až 19-ročných a 20 až 24-ročných, ako tento týždeň uviedol Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Viac o téme: Koronavírus

Malé deti teda podľa týchto údajov prinášajú koronavírus domov v menšej miere ako tínedžeri, avšak ako ukazuje nová štúdia, vďaka ich blízkemu kontaktu s rodičmi alebo opatrovateľmi sa vírus SARS-CoV-2 prenáša ďalej s vyššou pravdepodobnosťou.

Odborná práca Public Health Agency of Canada ako hlavný dôvod tohto tvrdenia uvádza blízky fyzický kontakt. Ten je totiž neoddeliteľnou súčasťou života s malými deťmi. Prináša však aj iné vysvetlenie, prečo to tak je.

Ako však autori štúdie uvádzajú, ich cieľom nebolo zistiť, či sú deti nákazlivé tak ako dospelí. Chceli len poukázať na to, že aj veľmi malé deti hrajú v pandémii svoju nemalú úlohu. Štúdiu zverejnili v odbornom magazíne JAMA Pediatrics.

Podceňovali deti

Na jej význam upozorňuje aj austrálska epidemiologička Zoe Hydeová: „Kľúčovým je pre mňa fakt, že v domácnosti dochádza k prenosu z detí. To znamená, že musíme rýchlo premýšľať o tom, ako ochránime školy, škôlky a jasle, keď sa čoskoro znova otvoria.“

Ďalší odborníci upozorňujú aj na to, že význam detí v súvislosti so šírením koronavírusu, sa od začiatku pandémie podceňoval. Analytici si totiž neuvedomili, že väčšina detí mala v tom čase povolených len veľmi málo sociálnych kontaktov.

Starostliví rodičia odporúčali deťom, aby sa nestýkali so susedmi. V závislosti od krajiny nemohli chodiť ani do školy či škôlky. Avšak v súčasnej situácii už väčšina štátov nebude školské a predškolské zariadenia zatvárať ani v rámci opatrení.

Viac ako 6 000 rodín

Autori štúdie sa rozhodli spätne overiť, koľko rodinných ohnísk v skutočnosti vzniklo vďaka deťom. Zobrali si preto záznamy o pozitívnych prípadoch rodín z Ontaria v období od 1. júna do 31. decembra 2020.

Spomedzi pozitívnych vzoriek v každej rodine následne identifikovali takzvaný „indexový prípad“. Ide o prvú osobu, u ktorej sa vyvinuli symptómy ochorenia COVID-19 alebo ktorá mala ako prvá pozitívny test na koronavírus.

Následne sa zamerali na 6 280 domácností, v ktorých bola indexovým prípadom osoba mladšia ako 18 rokov. Potom pátrali po sekundárnych prípadoch, teda členoch domácnosti, ktorí ochoreli dva týždne po infikovaní dieťaťa.

Tínedžeri vs. batoľatá

Vo väčšine prípadov zistili, že sa prenosový reťazec pri infikovanom dieťati zastavil, ale v 27,3 percentách domácností deti preniesli vírus najmenej na jedného ďalšieho obyvateľa. Za prenos pritom mohli najčastejšie tínedžeri.

Až 38 percent indexových prípadov tvorili deti vo veku od 14 do 17 rokov. Deti do troch rokov alebo mladšie boli v rodine prvými nakazenými iba v 12 percentách domácností. Avšak, riziko prenosu na ostatných členov rodiny bolo pri nich o 40 percent vyššie ako pri tínedžeroch.

Jednoznačným dôvodom je podľa odborníkov rozdiel v správaní sa mladších detí a dorastu. Tínedžeri udržiavajú úzke sociálne kontakty, preto sa pravdepodobnosť, že domov prinesú koronavírus, zvyšuje.

Na strane druhej, malé deti, aj keď mimo domov nezvyknú podstupovať výraznú sociálnu interakciu, sú doma v tesnom fyzickom kontakte s ostatnými členmi domácnosti. Tiež si často vkladajú do úst vlastné končatiny či iné predmety.

Iné vysvetlenie

Je však tiež možné, že mladšie deti môžu mať vyššiu virálnu nálož ako tínedžeri. Niektoré štúdie už v minulosti zistili, že aj keď malé deti len zriedka vážne ochorejú, môžu prenášať dokonca viac vírusu ako dospelí.

Napriek tomu, že vírusová nálož nie je vždy presným ukazovateľom infekčnosti, údaje naznačujú, že deti môžu byť potenciálne nákazlivé rovnako ako dospelí. Dynamika prenosu chorôb je však komplikovaná, ako uvádza The New York Times.

„Bez ohľadu na odbornú diskusiu si myslím, že môžeme s istotou tvrdiť, že aj malé deti prenášajú vírus spôsobom, ktorý má klinický význam,“ dodala doktorka Hydeová. Podľa toho by sa tiež zodpovedné úrady mali správať.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Zoe Hydeová
Firmy a inštitúcie Public Health Agency of Canada