Neviete sa zbaviť zlej nálady? Vedci zisťovali, čo je za tým

Hnev, agresia, výbušnosť, impulzívnosť
Zlá nálada má základ v jednej oblasti nášho mozgu, ktorá sa nazýva amygdala www.thinkstockphotos.com

Nielen počas pandémie, ale aj za bežných okolností mávame dni, keď je pre druhých lepšie, aby sa od nás držali ďalej.

Každý z nás totiž máva dobré a zlé dni. Len málokto však vie, čo zapríčiňuje tieto rozdielne emocionálne postoje. Odpoveď sa ukrýva v našej hlave.

Za všetko môže amygdala

Odborníci odhalili časť dôvodu pretrvávajúcej zlej nálady. Súvisí s oblasťou mozgu, ktorá sa nazýva amygdala. Práve tu sa rozhoduje, či bude človek schopný zbaviť sa negatívnej emócie.

Je súčasťou limbického systému a podieľa sa aj na iných aspektoch emocionálneho správania, pamäti a rozhodovania.

Nový výskum viedli odborníci z University of Miami, ktorí analyzovali dáta z rozsiahlej štúdie. Tá sa začala v USA v 90. rokoch minulého storočia a odvtedy zbiera informácie o fyzickom a psychickom zdraví tisícov Američanov v strednom veku, vrátane psychologickej pohody (PWB).

Denník nálad

V rámci výskumu respondenti odpovedali na otázky spojené s PWB a vypĺňali denníky. Vzorka z nich absolvovala telefonické rozhovory s vedcami, ktorí prostredníctvom otázok zaznamenávali ich každodenné pocity a nálady.

Niektorým z nich takisto merali mozgovú aktivitu prostredníctvom funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI).

Počas experimentu im ukazovali pozitívne, negatívne alebo neutrálne obrázky z databázy, ktorú bežne využívajú v psychologických výskumoch. Po každom afektívnom obrázku nasledoval neutrálny obraz tváre a potom ďalší pozitívny, negatívny alebo neutrálny obrázok.

Dlhodobý efekt

V podskupine 52 dospelých, ktorí absolvovali všetky testy, dáta z fMRI naznačili, že negatívne výsledky v dennej nálade a PWB súviseli s pretrvávajúcou aktiváciou v ľavej amygdale po tom, ako videli negatívne obrázky.

Inými slovami, efekt zhliadnutia negatívnych obrázkov pretrvával u ľudí a menil ich emocionálne vnímanie aj keď ich nevideli.

Naopak, u ľudí, ktorí nemali aktivovanú amigdalu po zhliadnutí nepríjemných obrázkov, sa ich emočná reakcia normalizovala oveľa rýchlejšie. Iné dáta zo štúdie tiež ukázali, že si v každodennom živote užívali častejšie pozitívnu a menej často negatívnu náladu.

Efekt preliatia

Amygdala hrá dôležitú úlohu pri zachovaní našej bezpečnosti, pretože pomáha odhaľovať hrozby. Niekedy však negatívne emócie, ktoré sa nám k niečomu viažu, môžu pretrvávať a ovplyvnia tak vnímanie ďalších vecí.

Tento efekt „preliatia“ pritom môže preniknúť do našich životov v oveľa väčšej miere, ako sme si možno uvedomovali. „Nakoniec by táto perzistencia mohla viesť k viac negatívnemu a menej pozitívnemu ovplyvňovaniu v každodennom živote,“ uviedli autori.

Mozgová sieť

Tím priznal, že ešte je čo objavovať. Okrem experimentovania s alternatívnymi formami neutrálnych obrázkov by mali aplikovať v skúmaní skenovanie vo vyššom rozlíšení zamerané na iné oblasti mozgu, ktoré môžu demonštrovať trvalé dopady afektívnych obrázkov.

Psychická pohoda je komplexné kognitívne sebahodnotenie a takýto proces je pravdepodobne podporovaný celou mozgovou sieťou a nielen jednou oblasťou,“ dodali na záver.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Firmy a inštitúcie University of Miami