O duševnom zdraví a samovraždách sa nehovorí, ľudia sa stále hanbia

depresia
Foto: GettyImages

Každých 40 sekúnd zomrie vo svete v dôsledku samovraždy jeden človek. Na Slovensku ukončilo minulý rok život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani.

Ako upozornila viceprezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Dagmar Breznoščáková, ukončiť svoj život sa rozhodli najmä ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj štyri deti do 15 rokov.

Z obáv ako zareaguje spoločnosť a okolie, mnoho ľudí s duševnými poruchami vôbec nevyhľadá odbornú pomoc, upozorňujú odborníci. Vďaka nej by pritom bolo možné mnohým samovraždám predísť.

Štát postupuje pomaly, no už sa rozhýbal

Štát starostlivosť o duševné zdravie zanedbával, priznala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Národný plán duševného zdravia podľa nej za pätnásť rokov vyprodukoval mnoho papierov, ale žiaden hmatateľný výsledok.

Postupne prijímame opatrenia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s duševným zdravím,“ skonštatovala Kalavská.

Ministerstvo podľa nej intenzívne pracuje na tvorbe štandardných diagnostických a terapeutických postupov aj pre oblasť psychiatrie.

Aktuálne je už schválený komplexný manažment pacienta so schizofréniou, s trvalými poruchami s bludmi, so schizoafektívnymi poruchami a manažment pacienta s akútnymi a prechodnými psychotickými poruchami. Pokračuje proces tvorby ďalších štandardov, vrátane pedopsychiatrie.

Okrem toho sa pracuje na zvyšovaní počtu lôžok v zariadeniach psychiatrickej starostlivosti, budujú bezpečnostné oddelenia.

Ohrození sú najmä muži

Vo väčšine krajín páchajú muži samovraždy častejšie ako ženy. Je to tak aj na Slovensku, hoci vlani po prvý raz podiel mužov klesol pod 80 %.

Najrizikovejšími skupinami sú starší ľudia (nad 60 rokov) a mladí vo veku od 15 rokov.Ako však upozornila prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Ľubomíra Izáková, rastie aj podiel päťdesiatnikov.

Motívy, ktoré vedú ľudí k samovražedným myšlienkam sú rôzne. Pri samovražedných pokusoch dominovali na Slovensku v minulom roku rodinné problémy, ktoré tvorili 41,3% príčin. Dôvodom však boli aj vnútorné osobné konflikty a existenčné problémy, či v prípade detí a mladistvých školské problémy.

Prevencia samovražednosti nie je jednoduchá, ale je možná. Preto by mala byť vysokou prioritou politických či vládnych programov. Veľa ľudí, ktorých psychický stav vyžaduje odbornú pomoc ju nikdy nevyhľadá, pretože sa obávajú stigmy a predsudkov spoločnosti,“ upozornila Izáková.

Vražedná depresia

Samovražedné myšlienky či pokusy ešte samy osebe neznamenajú, že dotyčný trpí duševným ochorením.

Výskumy však ukazujú celkovú prevahu duševných porúch v prípadoch spáchaných samovrážd. Najčastejšími ochoreniami v týchto prípadoch sú depresívne poruchy, alkoholizmus, schizofrénia alebo niektoré poruchy osobnosti.

Depresívna porucha je štatisticky najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Ide o psychickú poruchu, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať.

Toto ochorenie môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť.

V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti. Medzi obvyklé symptómy depresie patria:

  • depresívna nálada, smútok
  • únava a znížená aktivita
  • strata záujmov a radosti
  • úzkosť
  • podráždenosť
  • poruchy spánku
  • bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela.

Prekonajme predsudky

Ľudí, ktorí trpia duševnými poruchami a psychickými problémami je možno viac než sa môže zdať. Kvôli potláčaniu každodenného stresu čelia vnútornému napätiu, niekedy nie sú schopní pracovať a venovať sa bežným aktivitám.

No i napriek tomu sa boja o svojich problémoch hovoriť, lebo si myslia, že ich čakajú len posmešky a odsudzovanie spoločnosti.

Ľudia s duševnými ochoreniami sa obávajú, že budú označovaní za bláznov alebo budú musieť čeliť ďalším pohŕdavým a ponižujúcim reakciám. A pritom ide o závažné duševné poruchy, ktoré znižujú kvalitu života ľudí, ktorí nimi trpia. No nikomu by nenapadlo vysloviť znevažujúce slová napríklad v súvislosti s rakovinou či inými život ohrozujúcimi ochoreniami.

duševné zdravie
Zdroj: Liga za duševné zdravie

Lekári dokážu účinne pomôcť mnohých psychickým ochoreniam a prostredníctvom terapií odvrátiť aj samovražedné myšlienky. Urobiť prvý krok môže byť ťažké. Pacientom často chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, aby vyhľadali pomoc a nebáli sa hovoriť o svojom stave.

Pokiaľ človek ohrozený samovražednými myšlienkami nevládze alebo nie je schopný vyhľadať odbornú pomoc, na lekárov sa môže obrátiť aj rodinný príslušník. Nemusí to byť vždy len psychiater – môže to byť všeobecný lekár, ktorý pacientovi či rodine predostrie ďalšie možnosti riešenia problému.

Kde hľadať pomoc

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Andrea KalavskáDagmar BreznoščákováĽubomíra IzákováMartin Knut