Očkovaciu kampaň nebrzdí len rezort financií. Dnes sme už mohli mať 49 % zaočkovaných

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
NR SR: Rokovanie mimoriadnej 34. schôdze
Zľava: Minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský a minister financií SR Igor Matovič. Foto: SITA/Branislav Bibel

Bývalý premiér a súčasný minister financií Igor Matovič (OĽaNO) už dlhšie kritizuje doterajšie výsledky ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO). Ten na svoju pozíciu nastúpil 1. apríla, takže nedávno bilancoval 100 dní svojho pôsobenia.

V rámci toho priznal, že jeho primárnym pracovným cieľom je momentálne očkovanie proti ochoreniu COVID-19. „Dostatočný počet zaočkovaných ľudí zabráni preplneným nemocniciam na jeseň a zbytočným úmrtiam,“ myslí si.

Jedným z hlavných nástrojov, ako dosiahnuť dostatočnú zaočkovanosť obyvateľov podľa Národnej očkovacej stratégie, je očkovacia kampaň. Pri tej však Lengvarský momentálne naráža na viacero problémov.

Nevyplatené faktúry

Jedným z nich je, že Matovičovo hodnotenie pôsobenia ministra zdravotníctva neostáva iba pri slovných „útokoch“. Minister financií okrem karhania Lengvarského rezortu odmieta uvoľniť finančné prostriedky práve na očkovaciu kampaň.

Tú navrhla PR agentúra AMI Communications Slovakia, ktorá mala za celý projekt postupne zinkasovať 83 700 eur. Ako portálu vZdravotníctve.sk potvrdila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová, agentúra tento finančný limit už vyčerpala.

„Peniaze sú postupne vyplácané,“ dodala Eliášová, čo znamená, že Matovič zrejme brzdí práve vyplatenie niektorých z PR agentúrou vystavených faktúr. Omnoho väčšie finančné obnosy však ministerstvo platí samotným médiám.

Len na nákup vysielacieho času televízie Markíza Lengvarského rezort minul, respektíve minie 900-tisíc eur, do RTVS na základe zmlúv z mája tohto roka poputuje ďalších 426 715,8 eur. Čo za tieto peniaze verejnosť môže vidieť?

Kampaň

Očkovaciu kampaň predstavili ešte v januári 2021 a prebieha kontinuálne aj dnes. Eliášová vysvetľujue, že prostredníctvom médií na dennej báze informujú o tom, že očkovanie je účinnou prevenciou, taktiež o novinkách a dôležitých informáciách.

„Komerčná komunikačná kampaň je cielená v jednotlivých fázach na určité cieľové skupiny a prebieha aj na regionálnej úrovni,“ doplnila Eliášová a dodala, že v úvode roka sa komunikovalo primárne v online prostredí.

Nosnou platformou sa stala stránka slovenskoproticovidu.sk s podporou na sociálnych sieťach verejných inštitúcií, najmä samotného ministerstva, ale aj Úradu verejného zdravotníctva SR či Polície SR.

„Začiatkom mája sme spustili prvú fázu celoslovenskej mobilizačnej kampane s ohľadom na dôraz zaočkovania starších ľudí,“ uvádza Eliášová. Táto fáza trvala do 27. júna a priebiehala v online, postupne aj v televíznom a rozhlasovom priestore.

Seniori a hoaxy

Okrem toho počas celého mesiaca máj seniori pri vyplácaní starobných dôchodkov dostávali informačný leták o očkovaní. Práve nedostatočná zaočkovanosť seniorov je to, čo odborníkov najviac trápi, ide totiž o rizikových COVID pacientov.

„Prostredníctvom rozhlasových spotov cielime na seniorov. Na rozhlasových staniciach prebiehala rozhlasová kampaň ´zaočkuj babku´ ako aj vedecké odporúčania o očkovaní, celkom tri spoty,“ vysvetľuje Eliášová.

Postupne sa spúšťajú aj výzvy, a to predovšetkým v rámci televíznych spotov. Zo slovenských osobností, ktoré sa do televíznej kampane zapojili, možno spomenúť Milana Kňažka, Kamilu Magálovú, Gizku Oňovú či Daniela Heviera.

Z vedeckých kruhov sa v reklamách objavili epidemiologičky Zuzana Krištufková a Alexandra Bražinová, infektológ Vladimír Krčméry, neuroimunológ Norbert Žilka, virológovia Boris Klempa a Peter Sabaka či riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzana Baťová.

Spomenutí odborníci sa tiež pravidelne v online priestore vyjadrujú k najčasteším otázkam verejnosti, ako aj k hoaxom, ktoré sa šíria sociálnymi sieťami. Podľa Eliášovej sa kampaň „prispôsobuje aktuálnemu vývoju“.

Očkovacia kampaň by mala prebiehať do 15. októbra, pričom by sa mali pridávať aj ďalšie médiá. Aké sú doterajšie výsledky? „Priebežne sa na internej úrovni realizuje aj jej vyhodnocovanie,“ uviedla na túto otázku Eliášová.

Stačí to?

Odborníci niektoré časti kampane chvália, no súhlasia aj s Igorom Matovičom, že celková kampaň je nedostatočná. Sám minister Lengvarský minulý týždeň priznal, že je nutná zmena. Ministerstvo podľa jeho slov pracuje na novom dizajne očkovacej kampane.

Lengvarský sa vyjadril v tom duchu, že všetci, ktorí sa chceli zaočkovať, už zaočkovaní sú, a preto sa musí kampaň zamerať iným smerom. Dôraz chce klásť na očkovanie v regiónoch, a teda posilnenie mobilných očkovacích tímov a motivovanie ambulantných lekárov.

Regionálna kampaň sa podľa Eliášovej momentálne zameriava na zvýšenie povedomia o účasti na očkovaní prostredníctvom stotožnenia sa s osobnosťami, ktoré vakcináciu proti ochoreniu COVID-19 podporujú.

Z dostupných údajov vyplýva, že spolupráca s odborníkmi je dobrou cestou. Myslia si to aj analytici Miroslav Gavura z oddelenia prognóz a modelov, ako aj Michal Marenčák, expert ekonometrického modelovania v Národnej banke Slovenska (NBS).

Analýza

„Ľudia na Slovensku i vo zvyšku Európskej únie najviac dôverujú, ak informácie o vakcínach dostávajú priamo od lekárov alebo sestričiek. Pri diskusii o dôležitosti a účinkoch očkovania je potrebné prenechať viac priestoru odborníkom na zdravotníctvo,“ uvádzajú v blogu.

Celková nízka úroveň zaočkovanosti podľa ich názoru súvisí s nedôverou vo verejné inštitúcie, ako aj v samotný štát, čo je však na Slovensku dlhodobý problém. Na základe OECD indexu dôvery vláde z roku 2020 patrí Slovensko na chvost krajín Európskej únie.

„V krajinách s vyššou dôverou v štátnu exekutívu je vakcinácia úspešnejšia. To sa týka najmä severských krajín s mierou zaočkovanosti viac ako 50 percent,“ vysvetľujú Gavura s Marenčákom.

Analytici NBS tiež tvrdia, že zaočkovanosť je na Slovensku nižšia, ako by mohla byť aj vzhľadom na prejavenú (ne)dôveru vláde. „Jedným z možných vysvetlení môže byť komunikácia, ktorú môžeme vnímať ako krátkodobý budič dlhodobej dôvery,“ uvádzajú.

Problémom je teda netransparentnosť komunikácie ohľadom očkovania. Pri väčšej transparentnosti, berúc do úvahy pomerne nízku dôveru k vláde, by podľa Gavura s Marenčákom zaočkovanosť mohla byť miesto 37 percent na úrovni 45 až 49 percent.

Riešením tejto situácie by mohol byť práve nový dizajn očkovacej kampane, ktorý má rezort zdravotníctva verejnosti predstaviť čoskoro.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Igor MatovičMichal MarenčákMiroslav GavuraVladimír LengvarskýZuzana Eliášová
Firmy a inštitúcie MZ Ministerstvo zdravotníctva SRNBS Národná banka Slovenska