Aktualizované: OĽaNO podporí stratifikáciu, ak uvidí v parlamente zákon definujúci čakacie lehoty

Marek Krajčí
Marek Krajčí Foto: SITA / Ľudovít Vaniher
  • aktualizované 1. augusta o 14:33

Skôr ako hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) podporí ústavný zákon o stratifikácii, chce vidieť v parlamente zákon, ktorý zadefinuje maximálne čakacie lehoty. Informoval o tom tieňový minister zdravotníctva hnutia a podpredseda zdravotníckeho výboru NR SR Marek Krajčí v tlačovej správe.

Pacienti podľa neho majú právo vedieť už dnes, do akého termínu by im mala ich poisťovňa zabezpečiť plánovanú operáciu alebo diagnostickú hospitalizáciu, ktorú potrebujú.

Poslanecký klub OĽaNO podľa neho nebude súhlasiť s tým, aby sa akákoľvek zdravotnícka reforma realizovala na úkor pacienta. „Preto potrebujeme najskôr poznať nárok pacienta, ktorý nesmie byť reformou ohrozený,“ tvrdí Krajčí.

Reforma musí čakanie skrátiť

Podľa očakávaní OĽaNO úspešná reforma nemocničnej siete by mala priniesť zvýšenú kvalitu zdravotnej starostlivosti a súčasné čakacie lehoty skrátiť.

V žiadnom prípade však pacienti po jej spustení nemôžu čakať na operácie dlhšie ako v súčasnosti. Túto pripomienku som ministerke niekoľkokrát tlmočil, aj priamo v televíznych diskusiách ešte v máji,“ tvrdí tieňový minister hnutia.

Zákon podľa neho definuje povinnosti pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Preto musí zadefinovať jasnejšie aj povinnosti pre poisťovne. Na základe týchto povinností budú nútené zvažovať odzmluvňovanie výkonov u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v regiónoch Slovenska.

Maximálne čakacie lehoty sú takýmto bičom aj na poisťovne,“ podotkol Krajčí.

Chýba im jasné financovanie

Hnutie OĽaNO zároveň konštatuje, že reforma v súčasnosti nemá jasne zadefinované financovanie. Financie si budú vyžadovať investície do desiatich, prevažne štátnych koncových regionálnych a národných nemocníc, ktoré podľa reformy majú zabezpečovať všetky špecializované výkony. Ich súčasný stav je podľa hnutia žalostný. Ich investičný dlh sa pohybuje v stovkách miliónov eur.

No a dodatočné financie bude potrebné investovať aj do lokálnych nemocníc, ktoré sa majú pretransformovať do nemocníc doliečovacieho typu a na liečenie chronických a dlhodobo chorých pacientov. Predpokladáme, že tieto investície budú zohľadnené pri stavbe rozpočtu na rok 2020,“ dodal Krajčí.

Zároveň upozorňujeme, že vykonateľnosť predloženého ústavného zákona aj v jeho ďalších ustanoveniach bude až na základe dodatočne prijatých zákonov. Bude teda zaujímavé, ako sa k tomuto ústavnému zákonu postavia aj ďalšie poslanecké kluby. Jeho odsúhlasením totiž kupujú mačku vo vreci,“ uzavrel.

Ministerstvo bude rokovať so všetkými stranami, chce ich podporu

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) v reakcii uviedlo, že o projekte stratifikácie rokuje priebežne a stretnutia aj so zástupcami politických strán sa zrealizujú opätovne v najbližších týždňoch.

Je však presvedčené, že nie je vhodné, aby problematika stratifikácie bola v rovine politických prestreliek.

Je potrebné ponechať ju na odbornej úrovni, nakoľko ide o prelomovú systémovú zmenu nesmierne potrebnú pre zdravotníctvo. Našou snahou je získať podporu materiálu naprieč celým spektrom,“ konštatoval rezort.

Pre realizáciu projektu stratifikácie je podľa MZ nevyhnutná aj podzákonná úprava. Preto sú súčasťou materiálu aj vykonávacie predpisy.

Dočkáme sa definície nároku na dostupnosť

Vo vykonávacích predpisoch bude presne definovaný nárok pacienta napríklad cez minúty miestnej dostupnosti alebo v týždňoch pri časovej dostupnosti,“ informovalo ministerstvo.

MZ po analýze ústavnými právnikmi dospelo k záveru, že tieto zmeny do ústavného zákona nepatria, preto budú v samostatných legislatívnych návrhoch.

Dôvody sú praktického charakteru. Napríklad minimálna sieť sa musí prepočítavať najmenej v päťročných intervaloch podľa rôznych kritérií. Takisto zloženie odborností, ktoré má napríklad poskytovať lokálna nemocnica, budú podliehať prirodzene zmenám. Ide o parametre, ktoré sa vyvíjajú, a preto sú a budú vydávané vo vykonávacích predpisoch,“ vysvetlil rezort.

Nikto nevie, ako dlho sa čaká, dĺžka čakania sa nemeria

Projekt stratifikácie zadefinoval výkony, ktoré sa mali merať v nemocniciach a pri týchto výkonoch sa plánovali merať čakacie lehoty. Následne sa mali stanoviť aj maximálne lehoty čakania na vyšetrenie.

Maximálne čakacie doby sú však pomerne náročný koncept, nakoľko žiadna krajina v EÚ nemá zadefinované všetky výkony, ale len niektoré. Často preto dochádza k uprednostňovaniu týchto činností,“ tvrdí MZ.

Cieľom ministerstva je na jeseň podrobiť externému pripomienkovaniu návrh výkonov na meranie. To má poslúžiť ako základný kameň nastavovania optimálnych a maximálnych čakacích lehôt. „V dnešnej dobe sa totiž veľa výkonov nemeria, preto MZ SR ani zdravotné poisťovne nedisponujú reálnymi čakacími dobami,“ vysvetlilo MZ.

Definíciu bezplatného nároku meniť nechce

Ministerstvo sa vyjadrilo aj k tomu, na čo má pacient bezplatne nárok.

V súčasnosti je tento nárok zadefinovaný široko, podobne ako v okolitých krajinách. MZ SR neplánuje v najbližšej dobe túto tému otvárať, resp. meniť systém doplatkov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,“ dodalo MZ.

Ministerstvo má pripravených niekoľko komparatívnych štúdií s inými krajinami, ale primárny cieľ MZ je nastaviť miestny a časový nárok.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Marek Krajčí
Firmy a inštitúcie OĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti