Oxfordská vakcína je proti mutácii koronavírusu účinná len na 10 percent. Čo sa bude diať, ak zlyhajú aj ostatné?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Koronavírus, vakcína, očkovanie
Nové mutácie koronavírusu majú vplyv na účinnosť registrovaných vakcíny. Foto: SITA/AP Photo/David Goldman, File

Výsledky klinickej skúšky účinnosti vakcíny spoločnosti AstraZeneca a Oxfordskej univerzity proti juhoafrickému kmeňu vírusu SARS-CoV-2 preukazujú, že vakcína „poskytuje minimálnu ochranu pred mierne až stredne ťažkými infekciami“ u mladých ľudí.

V rámci tejto malej štúdie vedci nevedeli posúdiť ochranu pred vážnejšími formami ochorenia, pretože účastníci skúšok nimi boli málo ohrození. Autority v Južnej Afrike z týchto dôvodov už zastavili očkovanie zdravotníkov v prednej línii touto vakcínou.

Oxfordská univerzita a University of the Witwatersrand v Johannesburgu vo vyhlásení tiež uviedli, že táto vakcína ponúka iba 10-percentnú ochranu proti juhoafrickému kmeňu koronavírusu. Vakcína od konzorcia Pfizer/BioNTech podľa všetkého funguje bez problémov.

Rakúsko

Juhoafrický variant koronavírusu sa javí ako infekčnejší a spôsobuje nebezpečný opätovný nárast počtu nákaz, v Južnej Afrike vyvolal tento kmeň viac ako 90 percent ochorení COVID-19. Ešte v decembri ho zaznamenali aj v susednom Rakúsku.

Rakúska vláda aktuálne pre juhoafrickú mutáciu neodporúča návštevy Tirolska, kde doteraz pozitívne testovali asi 165 ľudí. To viedlo v posledných dňoch k diskusiám o opätovnom sprísnení pandemických opatrení, ktoré krajina iba nedávno pomaly začala uvoľňovať.

Tirolsko hraničiace s Talianskom, Nemeckom a Švajčiarskom patrí medzi obľúbené strediská zimných športov. Vzhľadom na zatvorenie hotelov a reštaurácií turistický ruch v regióne síce funguje v obmedzenom režime, okolité štáty sa ale napriek tomu boja.

Spojené kráľovstvo

Juhoafrický kmeň už zaznamenali aj v Spojenom kráľovstve, kde sa takisto očkuje vakcínou AstraZeneca. Tieto správy preto vyvolali obavy verejnosti, ktoré premiér Boris Johnson odmieta. „Sme si veľmi istí všetkými vakcínami, ktoré používame,“ vyhlásil.

Britské médiá však jeho slová spochybňujú. BBC pozvalo na rozhovor profesora Shabir Madhi z University of Witwatersrand, ktorý štúdiu o účinnosti vakcíny AstraZeneca proti juhoafrickému kmeňu viedol. Jej 60-percentnú účinnosť v relácii jednoznačne poprel.

„Výsledky, ktoré teraz opisujem, sú odhadom 10 percent. Je zrejmé, že to je ďaleko od hranice 60 percent a aj keby ste mali rozsiahlejšiu štúdiu, je nepravdepodobné, že sa dostanete k účinnosti vakcíny čo i len na 40 alebo 50 percent,“ povedal Madhi.

Johnson či Pfizer

Výsledky štúdie interpretoval slovami, že „v relatívne mladej demografickej skupine s veľmi nízkou prevalenciou morbidít, ako sú hypertenzia, cukrovka a iné, vakcína nechráni pred miernou až stredne závažnou infekciou“.

Účinnosť proti závažnej infekcii bola nejasná, no podľa Madhiho by mohla byť odvodená od vakcíny Johnson & Johnson, ktorá využíva „podobnú technológiu“ ako AstraZeneca. Britská vakcína teda ešte môže byť rovnako dobrá ako americká, ale v inej vekovej skupine.

Madhi tiež pripomenul, že účinnosť oxfordskej vakcíny bola už po jednej dávke 75 percent, ale bolo to ešte predtým, ako vznikol juhoafrický variant. Väčší úspech určite slávi konzorcium Pfizer/BioNTech, ktorého vakcíny poskytujú ochranu aj pred inými mutáciami.

Vedci z University of Texas at Austin nedávno otestovali krv obsahujúcu protilátky proti koronavírusu od 20 ľudí, ktorí dostali obe dávky vakcíny Pfizer. Tieto protilátky boli v priemere z 81 percent rovnako účinné pri neutralizácii nového kmeňa ako pri tom pôvodnom.

Nová vakcína?

Napriek tomu, že v prípade AstraZeneca ide o negatívnu správu, väčšina výrobcov vakcín dlhodobo uisťuje celý svet, že ak by aj už registrované vakcíny neboli proti novým mutáciám koronavírusu SARS-CoV-2 účinné, veľmi rýchlo vedia vyrobiť nové verzie.

Otázkou je, ako rýchlo by sa k nim verejnosť dostala. Vo väčšine krajín sveta je epidemická situácia naozaj vážna, vlády sa spoliehajú práve na čo najrýchlejšie zaočkovanie čo najväčšieho počtu obyvateľov, aby sa dosiahla kolektívna imunita.

Magdaléna Jurkemíková, hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), pre portál vZdravotníctve.sk povedala, že typ procesu schvaľovania úpravy vakcíny bude závisieť od rozsahu a typu rozdielov medzi pôvodnou a novou verziou vakcíny.

Žiadosť o zmenu

V našich končinách o tom bude rozhodovať Európska lieková agentúra (EMA). Podľa Jurkemíkovej by mierne úpravy vakcíny pravdepodobne mohli byť spracované prostredníctvom žiadosti o zmenu v registračnej dokumentácii.

„Proces posúdenia takýchto zmien je spravidla kratší ako registračné konanie vzhľadom na to, že sa posudzujú len tie aspekty lieku, ktorých sa zmena priamo dotýka,“ uviedla Jurkemíková s tým, že by to trvalo menej ako rok.

V takomto prípade by držiteľ registrácie musel dodať dáta potvrdzujúce, že liek bude aj po zmene kvalitný, účinný a bezpečný. Takto sa napríklad menia každý rok subtypy chrípkových kmeňov vo vakcínach proti chrípke.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Boris JohnsonMagdaléna JurkemíkováShabir Madhi
Firmy a inštitúcie AstraZenecaBioNTechEMA Európska lieková agentúraJohnson & JohnsonOxfordská univerzitaPfizerŠÚKL Štátny ústav pre kontrolu liečivThe University of Texas at AustinUniversity of Witwatersrand