Pacienti klamú lekárov, aby dostali antibiotiká. Pri koronavírusoch nepomôžu, odkazujú zdravotníci

Lekáreň, lieky
Zbytočné užívanie antibiotík môže uškodiť. Pri chrípke či väčšine infekcií dýchacieho traktu navyše nepomáhajú. Ilustračné foto: Getty Images www.gettyimages.com

Antibiotiká patria k najčastejšie predpisovaným liekom. Slováci ich ročne užijú milióny a oproti ostatným krajinám Európskej únie nadmerne. Pritom zbytočné pojedanie antibiotík nám môže skôr uškodiť ako pomôcť.

Pri chrípke či väčšine infekcií dýchacieho traktu navyše nepomáhajú. S vírusmi si antibiotiká poradiť nevedia. Aj keď majú viaceré vírusové ochorenia príznaky podobné tým, ktoré spôsobia baktérie, liečiť sa rovnako nedajú.

Mnohí pacienti to však nevedia a lekárov často nútia, aby im antibiotiká predpisovali.

Nezodpovední pacienti

Všeobecný lekár pre dospelých Stanislav Semjan z Vranova nad Topľou mal osobné negatívne skúsenosti s chorými, ktorí do jeho ordinácie prišli po pracovnej dobe v rámci pohotovostnej ambulancie a pýtali si antibiotiká.

Keď na druhý deň prípad konzultoval s ich všeobecným lekárom, zistil, že v ten istý deň boli aj u neho a mali prejavy chrípky trvajúce jeden deň.

„Keď však ten istý pacient prišiel poobede ku mne na pohotovosť, tvrdil, že kašle už týždeň a prifarbil okolnosti ochorenia, aby ma ovplyvnil pri rozhodovaní o podaní antibiotickej liečby,“ uviedol príklad Semjan. Prečo je to problém?

Antibiotická rezistencia

Antibiotiká predstavujú jeden zo základných pilierov modernej medicíny. Používajú sa na liečbu veľkej škály bakteriálnych infekcií. Konkrétne antibiotikum môže byť účinné proti jednému alebo viacerým typom baktérií.

Keď však baktérie získajú voči antibiotikám určitú odolnosť, hovoríme o antibiotickej rezistencii. Nevzniká priamo u ľudí či zvierat, ale vytvárajú si ju bakteriálne bunky, čím sa znižuje liečebný účinok antibiotík.

Antibiotiká majú na rezistentné baktérie nižší alebo žiaden účinok, čo má za následok dlhšiu hospitalizáciu pacientov, zvýšenú úmrtnosť, ale aj vyššie náklady na liečbu. A aj keď je antibiotická rezistencia fenomén, ktorý sa v prírode vyskytuje bežne, nadmerné alebo nesprávne užívanie antibiotík tento proces urýchľuje.

Odolnosť baktérií a mikróbov voči používaným antibiotikám zároveň narastá rýchlejšie, ako sa vyvíjajú nové. Európsky parlament preto už v minulosti vyzval farmaceutické spoločnosti na väčšie investície do vývoja nových antimikrobiálnych látok.

Alarmujúce výsledky

Podľa údajov Eurobarometra zo septembra 2018 až 61 % ľudí na Slovensku nevedelo, že antibiotiká neúčinkujú proti vírusom a až 25 % Slovákov uviedlo, že naposledy užilo antibiotiká proti chrípke alebo prechladnutiu.

Obe tieto ochorenia sú zvyčajne vírusového pôvodu a užívanie antibiotík pri ich liečbe nemá žiaden prospech pre pacienta. Okrem zvyšovania povedomia o tomto probléme môžeme situácii pomôcť aj inak.

Ako sa dá pomôcť?

Jednou z najlepších možností je ochoreniam predchádzať, čo už dnes dokážeme relatívne efektívne a jednoducho. Základom je správna hygiena rúk a absolvovanie povinných očkovaní. Obzvlášť dôležité sú tieto nariadenia v súčasnej prebiehajúcej pandémii.

Aj keď COVID-19 je vírusové ochorenie, pri komplikovanom priebehu sa u pacienta môže vyvinúť aj sekundárna bakteriálna infekcia, ktorá si môže vyžadovať liečbu antibiotikami.

Ak má človek podozrenie na bakteriálne ochorenie, v žiadnom prípade by si nemal antibiotiká „naordinovať“ sám, ak mu aj zostali po predchádzajúcom ochorení.

Verte svojmu lekárovi

Riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Zuzana Baťová vyzýva ľudí, aby antibiotiká užívali len na základe lekárskeho predpisu.

„Diagnostika je v rukách lekára. Preto nevyvíjajte na lekára nátlak, ak vám antibiotikum nechce predpísať. Takisto sa v žiadnom prípade nesnažte presvedčiť lekárnika, aby vám antibiotiká predal bez lekárskeho predpisu,“ vyzýva riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová.

Predpísané antibiotiká je potrebné užívať vždy v tú istú hodinu, tiež sa odporúča použiť celú predpísanú dávku. Aj bez pociťovania príznakov sa infekcia môže vrátiť. Baťová tiež odporúča, ak už vám predsa len antibiotiká ostali, odniesť ich do lekárne.

Lieky nepatria do koša a musia sa zlikvidovať špeciálnym spôsobom. Takisto sa s antibiotikami nedeľte s inými, ani keď majú rovnaké príznaky ako vy.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Stanislav SemjanZuzana Baťová
Firmy a inštitúcie Asociácia na ochranu práv pacientov SRŠÚKL Štátny ústav pre kontrolu liečiv