Pandémia ochorenia COVID-19 v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života. Ako informovala Slovenská akadémia vied (SAV), u mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka. Hlavnou príčinou bolo najmä zvýšenie pravdepodobnosti úmrtia v seniorskom veku.
Vysoká úmrtnosť ako po vojne
Dramatický nárast počtu zomretých v roku 2021 sa s najväčšou pravdepodobnosťou odzrkadlí v ďalšom rapídnom skrátení strednej dĺžky života u oboch pohlaví. Tlačovú správu poskytla hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Kým v predpandemickom období zomieralo na Slovensku ročne v priemere 51- až 54-tisíc osôb, v prvom roku pandémie stúpol tento počet na necelých 60-tisíc. V roku 2021 umrelo dokonca viac ako 72-tisíc osôb, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje približne 13 úmrtí na 1000 obyvateľov.
Česko opäť hlási rekord v počte nakazených, pribudlo ich vyše 30-tisíc a plnia sa aj nemocnice
„Takto vysoké počty zomretých osôb Slovensko dosahovalo na začiatku 20. storočia a približne rovnakú hrubú mieru úmrtnosti sme mali tesne po druhej svetovej vojne. V oboch prípadoch však musím doplniť, že to bolo pri výrazne mladšej vekovej štruktúre obyvateľstva a pri početne menšej populácii,“ vysvetlil Branislav Šprocha z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Výskumného demografického centra pri INFOSTATe.
Ľudia v produktívnom veku
Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval. „Podľa predbežných údajov by medzi rokmi 2020 a 2021 mohla stredná dĺžka života pri narodení u mužov klesnúť o ďalších približne 1,8 roka a u žien o 1,7 roka. Ak to porovnáme so situáciou z roka 2019, tak v priebehu dvoch nasledujúcich pandemických rokov sa dĺžka života na Slovensku skrátila v mužskej časti populácie o asi 2,7 roka a u žien o viac ako 2,4 roka,“ zdôraznil demograf.
Dodal, že z hľadiska populačnej histórie by sme sa vrátili na úroveň, ktorú Slovensko dosahovalo okolo rokov 2009 a 2010 u mužov a 2007 a 2008 u žien.
Variant omikron zrejme nie je posledný, podľa WHO stále existujú ideálne podmienky pre vznik nových mutácií
Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokom 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 až 74 rokov, no súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Ide najmä o osoby vo veku 50 až 64 rokov. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 až 49 rokov.
V najmladších vekoch zostali príspevky síce kladné, čo signalizuje zlepšovanie úmrtnostných pomerov, no pre celkový vývoj sú však pomerne zanedbateľné. Zaujímavosťou je tiež situácia v najstaršom veku, kde príspevky na skrátení strednej dĺžky života pri narodení zostali u mužov takmer rovnaké a len u žien došlo k určitému nárastu. Ten však nebol tak dynamický ako vo veku od 50 do 64 a najmä od 65 do 79 rokov.
