Plán obnovy, z ktorého sa má do slovenského zdravotníctva v najbližších šiestich rokoch naliať 1,5 miliardy eur, spôsobuje medzi štátom a odborníkmi neustále nezhody. Potvrdilo sa to aj v rámci stredajšej diskusie v Dome Európskej únie v Bratislave.
Zastúpenie Európskej komisie (EK) na Slovensku sa stredlo s predstaviteľmi Ministerstva zdravotníctva SR, Národnej rady SR, zdravotných poisťovní, ako aj so zástupcami nemocníc, vyšších územných celkov (VÚC) a samotných pacientov.
Štátne či súkromné, nemocnice musia spolupracovať. Ich ďalšia reprofilizácia však nepomôže, tvrdí Smatana
Primárnym cieľom stretnutia bolo podrobnejšie opísať základné piliere, ciele a aktuálny stav reformy v rámci Plánu obnovy. Ďalším bolo vysvetliť nezrovnalosti, ktoré v rámci komunikácie smerom k odbornej a laickej verejnosti vznikli. Ukázalo sa, že ich je viac než dosť.
Štátny aj súkromný sektor
Jednou z najväčších tém, ktorú odborníci mimo prostredia štátu v uplynulých mesiacoch kritizovali, je smerovanie finančných prostriedkov z EK. Najväčšiu časť peňazí zo spomenutej 1,5 miliardy eur určenej pre zdravotníctvo, má totiž zhltnúť optimalizácia siete nemocníc.
Na základe viacerých vyjadrení zodpovedných osôb sa však predpokladalo, že o prostriedy na rekonštrukcie či transformácie budú môcť požiadať iba štátne nemocnice. Jana Bittó Cigániková, predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo, potvrdila, že to tak nie je.
Žiadna nemocnica sa rušiť nebude, Cigániková viní Hlas-SD z 22 klamstiev o ich optimalizácii (video)
„Viem garantovať to, čo mi bolo garantované. Áno, budú sa môcť aj neštátne zariadenia uchádzať o zdroje. Pokiaľ štátne nemocnice podporujeme do veľkej miery z Plánu obnovy, tak v štátnom rozpočte ostávajú peniaze na regionálne nemocnice,“ uviedla.
Rušenie nemocníc
Ďalšou veľkou obavou odbornej verejnosti bolo možné rušenie niektorých nemocníc. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) a postupne aj ďalší rečníci tieto „reči“ zamietli a potvrdili, že žiadne nemocnice sa určite zatvárať nebudú.
„Veľmi nerád počúvam, že ideme rušiť nejaké nemocncie alebo zatvárať oddelenia. Nie, my ideme nastaviť systém tak, aby pacient vedel, že v správnej chvíli, v dostupnom čase a v dobrej kvalite dostane to, čo má dostať,“ uviedol v príhovore Lengvarský.
Nemocničné lôžka
Neplatí to však úplne o niektorých oddeleniach. V snahe o reprofilizáciu nemocničných lôžok bude nutné niektoré oddelenia presunúť, iné nahradiť inými, v danej oblasti potrebnejšími, ako vysvetlil Oskar Dvořák, riaditeľ Sekcie reformnej agendy na ministerstve.
„Na základe dát z praxe vidíme, že množstvo akútnych lôžok je nevyužívaných, alebo sú využívané neefektívne alebo nejakými diagnózami a výkonmi, ktoré by tam nemali patriť,“ vysvetlil s tým, že nemocnice si časom budú vedieť samé určiť, aké lôžky potrebujú.
Asociácia nemocníc Slovenska nesúhlasí s redukciou 9-tisíc akútnych lôžok, nie sú na to pripravení pacienti ani systém
Reprofilizácia lôžok bude zrejme jedným z najväčších problémov, ktorý narazí na odpor odborníkov. V snahe zvýšiť počet lôžok v rámci paliatívnej starostlivosti by mali ubudnúť lôžka pre akútnych pacientov. Pandémia však ukázala, že aj tých bol nedostatok.
Rezort zatiaľ nepredstavil konkrétne čísla, ktoré by dávali jasnejšiu predstavu o tom, koľko lôžok sa v ktorých oblastiach Slovenska „zmení“. Dvořák však povedal, že dôležitú úlohu bude hrať komunitná starostlivosť pre tých, o ktorých sa doma nemá kto postarať.
Najväčšia reforma nemocníc? To nie je žiadna reforma, že zmeníte lôžka, tvrdí Visolajský a výhrady majú aj ďalší
Najviac totiž chýba práve dlhodobých lôžok, podľa Dvořáka ich je „extrémny nedostatok, čo možno spôsobuje práve prelievanie pacientov naspäť na akútne lôžka kvôli rôznych zdravotným komplikáciám a nedoliečeniu“.
Lekári a sestry
Odborníci tiež poukázali na fakt, že bez zdravotníckeho personálu nebude optimalizácia siete nemocníc dávať zmysel, lebo napríklad pri lôžkach s dlhodobo ležiacimi pacientami nebude mať kto starostlivosť o týchto pacientov poskytovať.
V Pláne obnovy sa počíta aj s tým, že revitalizáciou nemocníc sa budú motivovať zdravotné sestry či lekári. Ako upozornila Ľudmila Majláthová, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, s finančnou injekciou sa však počíta len v rámci šiestich rokov.
Lekárska komora kritizuje reformu zdravotníctva, treba riešiť nedostatok personálu a nie optimalizáciu nemocníc
„Tento nástroj je dočasný, to znamená, že poskytuje finančné krytie alebo finančnú injekciu len na určité obdobie, potom už nebude existovať. V kontexte toho, ako je nástroj nastavený, nemôže podporovať platy zdravotníkov,“ povedala Majláthová.
Hodnotenie plánu
Majláthová, ktorá pomáhala Plán obnovy pripraviť, ale bola aj v pracovnej skupine EK, ktorá ho hodnotila, upozornila na to, že aktuálne nastavený nástroj financovania poskytuje finančnú injekciu, a teda aj krytie, len na obdobie šesť rokov.
Akákoľvek motivácia zdravotníckeho personálu tak je a stále bude „na pleciach“ štátneho rozpočtu. Na tento fakt poukázala Majláthová aj v tom zmysle, že slovený projekt Plánu obnovy dostal v EK práve v súvislosti s návrhom financovania hodnotenie B.
Výstavba nemocnice Rázsochy nie je istá, Lengvarský si bol pozrieť rozostavané zariadenie Penty
„Z jedenástich kritérií, v ktorých sa posudzoval, dostal 10 Á-čok a jedno B-čko, ktoré však dostali zatiaľ všetky zvyšné krajiny. Týkalo sa to ohodnotenia financovania, čo však patrí k jednej z najnáročnejších úloh,“ uviedla Majláthová.
Nedokonalosti financovania však podľa nej rozhodne vyváži zvyšok návrhu Plánu obnovy. Zostáva už len upraviť „detaily“ tak, aby bola spokojná aj odborná verejnosť, čo však podľa doterajších vyjadrení vôbec nebude jednoduché.
