Dôležité imunitné bunky prežívajú v kostnej dreni ľudí, ktorí boli infikovaní vírusom SARS-CoV-2 alebo boli proti nemu naočkovaní, minimálne rok. Imunita môže vydržať dokonca aj celý život, nové výskumy totiž ukázali, že sa časom zlepšuje.
Najnovšia štúdia tiež naznačuje, že väčšina ľudí, ktorí sa zotavili z ochorenia COVID-19 a ktorí boli neskôr zaočkovaní, nebudú zrejme potrebovať preočkovanie. Vakcinovaní ľudia, ktorí nikdy neboli infikovaní, ho však budú zrejme potrebovať.
Španielska štúdia dokázala, že kombinovanie vakcín je vysoko účinné. Ako je to s nežiaducimi účinkami
Platí to aj pre ďalšiu skupinu ľudí, ktorí infikovaní boli, ale ich organizmus nepreukázal silnú imunitnú odpoveď. Tých je však podľa vedcov veľmi málo. Treba však tiež povedať, že obe štúdie sa zaoberali ľuďmi, ktorí boli nakazení približne pred rokom.
Neboli teda nakazení žiadnou z infekčnejších mutácií. Na strane druhej, keďže ochranu poskytujú imunitné bunky, ktoré sa usádzajú v kostnej dreni, aby mohli v prípade potreby „vyvrhnúť“ protilátky, veľmi na tom nezáleží.
B-lymfocyty
Bunkami, ktoré si pamätajú vírus, sa zaoberala štúdia publikovaná v magazíne Nature. Druhú štúdiu, ktorá odhalila, že tieto takzvané pamäťové B-lymfocyty ďalej dozrievajú a posilňujú ešte aj 12 mesiacov po nakazení, publikovali na portáli bioRxiv.
Pri prvom stretnutí s vírusom SARS-CoV-2 sa B-lymfocyty rýchlo množia a produkujú protilátky vo veľkom množstve. Akonáhle je akútna infekcia vyriešená, malý počet buniek sa usadí v kostnej dreni a neustále produkuje skromné hladiny protilátok.
Tretia vlna pandémie COVID-19: Prečo sa jej nedá zabrániť? Český expert vysvetľuje, ako to funguje
B-lymfocyty produkované v reakcii na infekciu koronavírusom a vylepšené očkovaním sú potom také silné, že sa dokážu ubrániť aj rôznym variantom vírusu SARS-CoV-2, ako uvádza hlavný autor štúdie vydanej v bioRxiv doktor Michel Nussenzweig.
„Ľudia, ktorí boli infikovaní a očkovaní, majú skutočne úžasnú odpoveď, úžasnú sadu protilátok, pretože si svoje vlastné protilátky vyvíjajú aj ďalej,“ uviedol imunológ z Rockefellerovej univerzity v New Yorku pre denník The New York Times.
Prirodzená imunita vs. vakcíny
Imunitná pamäť po očkovaní je „organizovaná“ inak v porovnaní s prirodzenou imunitou získanou infikovaním sa, preto sú imunitné reakcie „najlepšie“ pri ľuďoch, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali a zároveň boli aj zaočkovaní.
Tím doktora Nussenzweiga sa v rámci výskumu zameral na to, ako B-lymfocyty časom dozrievajú. Analyzoval krv od 63 ľudí, ktorí sa zotavili z ochorenia COVID-19. Dokopy 26 z nich dostalo najmenej jednu dávku vakcíny od spoločností Moderna alebo Pfizer/BioNTech.
Aj po prekonaní COVID-19 môžete byť nechránený, tvrdia Celec či Klempa. Nový výskum potvrdil, očkovať sa treba
Na základe tejto analýzy zistil, že hladiny takzvaných neutralizačných protilátok, potrebných pri prevencii reinfekcie vírusom, zostali u 26 zaočkovaných účastníkov nezmenené od šesť do dvanásť mesiacov, zatiaľ čo iné, ale menej dôležité protilátky, pomaly mizli.
Rok po infekcii ale bola neutralizačná aktivita u nezaočkovaných účastníkov štúdie nižšia proti všetkým variantom vírusu, s najväčšou stratou oproti juhoafrickému variantu. Očkovanie teda dokázateľne významne zosilňovalo hladiny protilátok.
Nie krv, ale dreň
Vedecký tím na Washingtonskej univerzite v St. Louis medzitým v trojmesačných intervaloch analyzoval krvné vzorky 77 COVID-19 pozitívnych ľudí, prvýkrát asi mesiac po ich infikovaní. Šiesti účastníci zo skupiny boli hospitalizovaní, zvyšok mal mierne príznaky.
Hladiny protilátok v krvi týchto jedincov rapídne poklesli štyri mesiace po infekcii a ďalšie mesiace stále pomaly klesali, čo zodpovedalo výsledkom iných štúdií. Niektorí vedci interpretovali tento pokles ako znak úbytku imunity.
Šafran môže byť účinným doplnkom, ktorý pomáha v boji s COVID-19. Pozor však na dávkovanie
Avšak ďalší odborníci tvrdia, že je to logické. Keby krv obsahovala veľké množstvo protilátok proti každému patogénu, s ktorým sa telo v živote stretlo, rýchlo by sa zmenila na „hustý kal“, ako to obrazne opisuje šéf štúdie z Nature Ali Ellebedy.
Pamäťové B-lymfocyty však zostávajú v kostnej dreni a sú pripravené v prípade potreby konať, aj keď protilátky v krvi už dávno nie sú.
Ochorenie aj očkovanie
Tím doktora Ellebedyho získal vzorky kostnej drene od 19 ľudí z celkovo 77 zhruba sedem mesiacov po infikovaní.
Ukázalo sa, že pätnásť z nich malo detekovateľné B-lymfocyty, ale štyria nie, čo naznačuje, že niektorí ľudia môžu mať veľmi málo týchto imunitných buniek, prípadne vôbec žiadne. Znamená to, že aj tí, ktorí prekonali COVID-19, by sa mali očkovať.
Svetová zdravotnícka organizácia začína testovať "nové" lieky na COVID-19. Sú dostupné všade na svete
Päť účastníkov štúdie darovalo vzorky kostnej drene sedem až osem mesiacov po počiatočnej infekcii a opäť o štyri mesiace neskôr. Ellebedy tak spolu s kolegami zistil, že počet pamäťových B-lymfocytov zostal stabilný aj po dlhšom čase.
Odborníci sa zároveň zhodli, že imunita bude pravdepodobne veľmi odlišná u ľudí, ktorí nikdy nemali COVID-19, ale nechali sa zaočkovať. Boj proti živému vírusu sa totiž líši od reakcie na jediný vírusový proteín zavedený vakcínou. To ale neznamená, že dotyčný nebude mať výraznú imunitnú odpoveď.
