Prekvapivé výsledky britského experimentu. Obyčajné prechladnutie môže zvrátiť priebeh pandémie COVID-19

Choroba, chrípka
Vedci v najnovšej štúdii tvrdia, že rinovírus, ktorý spôsobuje bežné prechladnutie, môže pomôcť zastaviť šírenie ochorenia COVID-19. Foto: GettyImages

Už dávno sa vie, že niektoré vírusy sú natoľko „sebecké“, že zápasia s ostatnými o to, kto spôsobí infekciu. Jedným z nich je aj rinovírus, ktorý je označovaný ako nejbežnejší vírusový infekčný činiteľ u ľudí. Spôsobuje prechladnutie.

Viac o téme: Koronavírus

Vedci z University of Glasgow tvrdia, že práve tento rinovírus je schopný doslova „vykopnúť“ koronavírus spôsobujúci aktuálnu padnémiu z tela hostiteľa. Funguje to síce len krátkodobo, ale mohlo by to pomôcť potlačiť epidémiu ochorenia COVID-19.

Sebecké vírusy

Predstavte si bunky v nose, hrdle a pľúcach ako radovú zástavbu domov. Akonáhle sa vírus dostane dovnútra, môže buď držať dvere otvorené, aby vpustil ďalšie vírusy, alebo môže dvere zavrieť a nechať si svoj nový domov pre seba.

Medzi tie „sebecké“ vírusy, ktoré za sebou rozhodne zatvoria dvere, patrí aj chrípka. Takmer vždy je jedinou činnou infekciou v tele. Zdá sa však, že napríklad adenovírusy si radšej hľadajú spolubývajúcich.

O tom, ako bude SARS-CoV-2 reagovať s inými vírusmi, sa vo vedeckej obci od začiatku pandémie veľa hovorilo. Paradoxne, spoločenská izolácia odborníkom sťažila štúdium týchto vplyvov. Iné vírusy, ako ten spôsobujúci COVID-19, sa posledný rok takmer nevyskytujú.

SARS nemal šancu

Vedecký tím Centra pre výskum vírusov v Glasgowe pri experimente použil repliku výstelky dýchacích ciest vyrobenú z rovnakých typov buniek a infikoval ju vírusom SARS-CoV-2, ako aj rinovírusom spôsobujúcim bežné nachladnutie. Výsledky sú fascinujúce.

Ak vedci vložili oba vírusy naraz, uchytil sa iba rinovírus. Ak bol rinovírus vložený o 24 hodín skôr ako koronavírus, SARS-CoV-2 nemal žiadnu šancu. Dokonca aj ak dostal koronavírus 24 hodín náskok, nepomohlo mu to.

Ďalšie experimenty ukázali, že rinovírus vyvoláva imunitnú odpoveď vo vnútri infikovaných buniek, čo blokuje schopnosť SARS-CoV-2 množiť sa. Keď vedci túto imunitnú odpoveď zablokovali, hladiny koronavírusu boli rovnaké, ako keby tam rinovírus nikdy nebol.

Doktor Pablo Murcia pre BBC uviedol, že „je to veľmi vzrušujúce, nakoľko ak bude vysoká prevalencia rinovírusu v populácii, mohlo by to zastaviť vznik nových infekcií SARS-CoV-2“.

Chybičky krásy

Podobné účinky boli spozorované už skôr. Veľké rozšírenie rinovírusu mohlo v niektorých častiach Európy oddialiť pandémiu prasacej chrípky v roku 2009. Problémov je však v tejto teórii hneď niekoľko.

V prvom rade rinovírus spôsobujúci prechladnutie sa najčastejšie objavuje na jeseň a v zime. Na to, aby sa mohol rozšíriť medzi ľudí, potrebuje sa prenášať, a na to je potrebný fyzický kontakt, ktorý sa však do jesene zrejme dostatočne neobnoví.

Ďalším problémom je, že vírus SARS-CoV-2 síce nie je aktívny, kým je v tele rinovírus, avšak po tom, čo imunitná odpoveď tela odznie, ochorenie COVID-19 sa môže naplno prejaviť.

Autor štúdie uverejnenej v časopise Journal of Infectious Diseases, doktor Murcia, napriek tomu na záver uviedol, že „očkovanie spolu s hygienickými opatreniami a medzivírusovou interakciou výskyt SARS-CoV-2 výrazne zníži, ale maximálny účinok bude mať očkovanie“.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Pablo Murcia
Firmy a inštitúcie BBC NewsCentrum pre výskum vírusov v GlasgoweUniversity of Glasgow