SARS-CoV-2 sa môže prenášať kontaminovanou vodou. Slovenskí vedci už testujú riešenie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Kanalizácia, výskum, koronavírus
Foto: ilustračné, Getty Images

Vedci zistili, že vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 sa môže prenášať fekáliami kontaminovanou riečnou vodou. Možné riziko predstavuje najmä únik splaškov do otvorených sladkovodných sietí.

Viac o téme: Koronavírus

Dobrou správou však je, že tím vedcov zložený z odborníkov na kvalitu vody, epidemiológiu, geologicko-geografický prieskum Zeme a modelovanie, už vyvinul rýchlu a jednoduchú metódu hodnotenia tohto rizika.

Uzatvoriť všetky cesty

Nová štúdia publikovaná v časopise Environmental Science and Technology – Water identifikuje relatívne riziko prenosu vírusu SARS-CoV-2 únikom do kanalizácie. Pre výpočet potenciálnej účinnosti vírusovej záťaže autori skúmali údaje z 39 krajín sveta.

Pri hodnotení použili všeobecné informácie o životnom prostredí, o miere infekcie obyvateľstva, ako aj o spotrebe vody. Sú presvedčení, že štúdia by mohla byť impulzom pri identifikácii nových spôsobov, ako zabrániť šíreniu vírusov.

Jamie Shutler, hlavný autor z Univerzity v Exeteri na margo významu výskumu uviedol, že „je dôležité identifikovať a prerušiť všetky životaschopné prenosové cesty, ak chceme zastaviť akékoľvek ďalšie ohniská nákazy“.

Koronavírusy tam prežívajú

Aerosolové čiastočky vo vzduchu sú doteraz vnímané ako hlavný spôsob prenosu koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, ale vedeckej obci je jasné, že pravdepodobne existujú aj iné formy.

Už predchádzajúce štúdie preukázali, že vírusové patogény SARS-CoV-2 sa dajú nájsť aj v odpadovej vode, a to dokonca v koncentráciách zodpovedajúcich miere infekcie populácie.

Aj keď ide o pomerne čerstvé štúdie, je zdokumentované, že iné koronavírusy, ktoré sú prenášané na človeka, v odpadových vodách bez problémov prežívajú, pričom pravdepodobnosť ich prežitia zvyšuje nižšia teplota vody.

Riziko sa znižuje

Otázka znečistených vôd je pritom obzvlášť problematická v tých častiach sveta, v ktorých sú chudobné mestá alebo utečenecké tábory. Teda v tých, v ktorých je menšia pravdepodobnosť zabezpečenia sanitačných systémov.

Vysoké riziko predstavujú aj husto obývané regióny. Shutlerovmu tímu sa však podarilo zistiť nielen to, že sa riziko prenosu ochorenia COVID-19 z vody kontaminovanej splaškami časom znižuje, ale aj to, akým spôsobom.

Na vlastnej forme sledovania vírusu v odpadových vodách pracujú aj vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Veľký význam ich práci pripisuje epidemiologička Katarína Naďová.

Odpadové vody

V odpadových vodách sa celkovo nachádza veľké množstvo mikroorganizmov a chemických prvkov, ktoré sú všeobecnou zásobárňou informácií o zdraví. Slovenskí vedci preto začali vyvíjať nové detekčné testy, ktoré by mohli rozoznať vírus SARS-CoV-2.

Výskumníci z Ústavu molekulárnej biológie SAV chcú pomocou týchto testov monitorovať výskyt baktérií a vírusov práve v splaškových vodách. Zameriavajú sa najmä na baktérie rezistentné voči antibiotikám, na vírus dengue, ako aj na nový koronavírus.

V budúcnosti by ich testy mohli byť súčasťou systémov včasného varovania, budú schopné detegovať nebezpečné a vysoko nákazlivé patogény. Spojili sa preto s taiwanskými partnermi z Národnej univerzity Cheng Kung a začiatkom februára 2021 spustili projekt Pathogen Tracker, ktorý bude trvať dva roky.

Porovnania s Taiwanom

„Naším cieľom je vyvinúť a optimalizovať niekoľko molekulárnych detekčných testov založených na technikách qPCR a RT-qPCR, ktoré nás upozornia nielen na výskyt, ale aj na množstvo potenciálnych patogénov,“ vysvetlil Domenico Pangallo z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Výhodou takýchto testov je ich rýchlosť a spoľahlivosť. Súčasťou výskumu je aj hĺbková analýza vírusových a mikrobiálnych spoločenstiev prostredníctvom moderného vysokovýkonného sekvenovania.

„Naše výsledky budeme porovnávať s výsledkami našich projektových partnerov na Taiwane. To nám umožní lepšie porozumieť vírusovým a bakteriálnym interakciám v študovaných prostrediach,“ doplnil molekulárny biológ.

Hľadanie mutácií

Organizmy vrátane baktérií a vírusov spolu s rôznymi chemickými prvkami agregujú v kanalizácii a vytvárajú takzvané patogénne spoločenstvo. Pravidelné sledovanie jeho zloženia môže byť jedným z vhodných riešení, ako čeliť ďalším pandémiám.

O význame sledovania odpadových vôd hovorí aj epidemiologička Katarína Naďová. „Viem, že koronavírus sa dokonca zachytáva aj v odpadových vodách, referenčné centrum pre chrípku v Bratislave na Trnavskej ceste má túto techniku zvládnutú,“ povedala portálu vZdravotníctve.sk.

Podľa Naďovej by sme však vďaka splaškovým vodám vedeli nielen predvídať nové epidémie, ale hlavne zistiť, s čím presne zápasíme.

„Vírus sa naozaj vylučuje stolicou a dostáva sa do odpadových vôd, a to by mohol byť akýsi indikátor toho, aké tu vlastne máme mutácie vírusov. Nemusíme to hľadať u ľudí, ale nájdeme si to v odpadových vodách,“ uzavrela epidemiologička.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Domenico PangalloJamie ShutlerKatarína Naďová
Firmy a inštitúcie Národná univerzita Cheng KungUniverzita v ExeteriÚstav molekulárnej biológie SAV