Slováci sa cítia byť ohrození, ich ochota dať sa zaočkovať stúpla

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Očkovanie, vakcína
Očkovanie proti koronavírusu s látkou Pfizer/BioNTech má u ľudí s obezitou znížený účinok. Ilustračné foto: SITA/(University of Oxford via AP)

Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu na Slovensku narástla. Kým v decembri minulého roka by sa dalo zaočkovať 22,3 percenta respondentov, na prelome januára a februára to bolo 39,8 percenta. Ochota dať sa zaočkovať dlhodobo súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu.

Respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. Ochotu dať sa zaočkovať tiež dlhodobo prejavujú viac muži ako ženy. Vyplýva to z kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied (SAV) so spoločnosťami Mnforce a Seesame.

Zber dát uskutočnili na vzorke tisíc respondentov od štvrtka 28. januára do utorka 2. februára. V tlačovej správe o tom informovala Michaela Lukovičová zo spoločnosti Seesame.

Voliči ĽSNS očkovanie odmietajú

Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať sú respondenti z Bratislavského kraja (54,8 percenta) a Bratislavy (58 percent). Ochota dať sa zaočkovať rastie aj s vyšším vzdelaním. Zaočkovať by sa dalo 55 percent vysokoškolsky vzdelaných, 32,7 percenta ľudí bez maturity a 41,8 percenta respondentov s maturitou.

Za najvýznamnejší dôvod, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzajú respondenti presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus (21,8 percenta). Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť (21,4 percenta).

Viac o téme: Koronavírus

Viac o téme: Koronavírus COVID-19 vakcína

Z prieskumu tiež vyplýva, že politické preferencie respondentov výrazne súvisia s ochotou dať sa zaočkovať. Respondenti, ktorí by sa na voľbách nezúčastnili, sú menej ochotní dať sa zaočkovať. Tí, ktorí by volili vládne strany, sú výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať.

Najviac sa chcú dať očkovať voliči hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), a to 70,4 percenta. Voliči opozičných strán výrazne očkovanie odmietajú, najviac voliči strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), z ktorých by sa chcelo zaočkovať 8,2 percenta.

Efekt snehovej gule

Zaočkovať by sa dalo 72,2 percenta respondentov, ktorí sú veľmi spokojní s tým, ako súčasná vláda zvláda epidémiu. Z veľmi nespokojných by sa dalo zaočkovať 21,4 percenta. Ochota dať sa zaočkovať výrazne súvisí s inštitucionálnou dôverou vo vládu, zdravotníctvo, slovenskú vedu či prezidentku. Ľudia, ktorí týmto inštitúciám dôverujú viac, sú ochotnejší dať sa zaočkovať.

Respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom alebo majú takéto osoby v blízkosti sa častejšie chcú dať zaočkovať.

„Predpokladáme, že ochota dať sa zaočkovať bude vďaka efektu snehovej gule rásť. Čim viac ľudí bude mať pozitívnu skúsenosť s očkovaním a čím viac bude týchto pozitívnych skúseností vo verejnom priestore a v médiách, tým viac bude ochota narastať. Je dobré, že veľa ľudí z rôznych komunít skúsenosti zdieľa a tým posilňuje dôveru k očkovaniu. Príkladom je iniciatíva Zaockujemsa.sk, ktorá zdieľa podporu a skúsenosti s očkovaním,“ uviedla Michaela Benedigová zo Seesame.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Michaela BenedigováMichaela Lukovičová
Firmy a inštitúcie MnforceSAV Slovenská akadémia viedSeesame