Štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva SR Jana Ježíková v stredu informovala verejnosť o vstupe inovatívnych liekov do slovenského systému úhrad zdravotného poistenia.
Ide o lieky, ktoré sú v hodnote tisícov až desaťtisícov eur. „Pacienti dostanú úplne najmodernejšiu liečbu, ktorá momentálne existuje, ďalším levelom liečby je už až genetická liečba,“ uviedla.
Do systému úhrad pribudne päť inovatívnych liekov, ministerstvo chce novelou uľahčiť ich dostupnosť
Pätica inovatívnych liečiv, ktoré sa od 1. septembra stanú zdravotnými poisťovňami štandardne uhrádzanými liekmi, majú pomáhať pacientom s cystickou fibrózou, reumatoidnou artritídou, zápalovým ochorením čreva a rakovinou pečene.
10 rokov
Príchod inovatívnych liekov na Slovensko tak dostane po 10-ich rokoch opäť zelenú. Ježíková zároveň informovala o začiatku prípravy novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
Jej cieľom je „poskytnúť pacientom nové terapie na liečbu onkologických, ale aj ďalších závažných ochorení, ktoré sú bežne v iných európskych krajinách“, ako uvádza rezort na svojich stránkach.
Poslankyne chcú zdravotné sestry na školách, rezort to zdá sa zaskočilo. Kto vyrieši personálnu otázku?
Zlepšiť dostupnosť inovatívnych liekov na Slovensku má aj novovzniknutá HTA agentúra, ktorá predstavuje nezávislý kredibilitný certifikovaný systém hodnotenia liekov. Posudzovať budú nielen ekonomický dopad, ale aj medicínsky prínos pre pacienta.
Klinický účinok
„Ministerstvo zdravotníctva má záujem, aby na Slovensko vstupovali nové lieky s preukázateľným klinickým účinkom,“ dodala Ježíková. Týkať by sa to nemuselo iba liekov ako takých.
mRNA, ako aj vektorové vakcíny, ktorými sa očkuje väčšina sveta, patria k najväčším úspechom modernej medicíny. Svoj zmysel majú nielen kvôli ochoreniu COVID-19, ale uvažuje sa aj o ďalších spôsoboch ich využitia.
Vakcína od CureVac má podľa predbežných dát nízku účinnosť voči koronavírusu, spoločnosť dúfala v lepšie výsledky
Niektoré staršie vakcíny by mohli byť vďaka týmto metódam účinnejšie, zároveň by mohli urýchliť vývoj vakcín proti ochoreniam, proti ktorým sa brániť zatiaľ nevieme, ako je napríklad HIV alebo Alzheimerova choroba.
Vakcína proti Alzheimerovi
Práve očkovacia látka proti najčastejšej forme demencie momentálne rezonuje vo vedeckých kruhoch. Slovenská biofarmaceutická spoločnosť, ktorá vakcínu vyvinula, v týchto dňoch publikovala výsledky II. fázy klinického skúšania.
Napísali o tom viaceré veľké odborné magazíny, ako sú Nature, European Pharmaceutical Review, MedicalXpress, MedPage Today, ako aj spravodajská agentúra Bloomberg či denník The Washington Times.
Niektoré potraviny nás chránia pred kognitívnymi problémami. Dokonca aj jeden druh alkoholu
Vedecký časopis Nature Aging uvádza, že vakcína AADvac1 u pacientov s potvrdenou molekulovou diagnózou Alzheimerovej choroby preukázala výrazné spomalenie klinických príznakov a funkčného zhoršenia prostredníctvom vybraných testov.
„Naše výsledky potvrdzujú, že AADvac1 má priamy účinok na ochorenie, čo nás posúva bližšie k poslednej fáze klinického vývoja,“ uviedol Michal Fresser, riaditeľ spoločnosti AXON Neuroscience.
15 rokov vývoja
Do klinickej štúdie s názvom Adamant vstúpilo 196 pacientov, ktorí pochádzali z ôsmych európskych krajín. Štúdia bola dvojročná, randomizovaná, placebom kontrolovaná, dvojito zaslepená a multicentrická.
Celkovo sa však na vývoji vakcíny AADvac1 pracovalo viac ako 15 rokov, ako pre portál vZdravotníctve.sk uviedol vedecký riaditeľ Norbert Žilka. Vakcína sa ukazuje byť bezpečná a dobre tolerovaná pacientami, dokázala stimulovať silnú imunitnú odpoveď.
Štát rokuje o financovaní lieku proti COVID-19. Žilka: Možno nebudeme mať svoju vakcínu, ale môžeme mať vlastný liek
V porovnaní s placebo skupinou slovenská vakcína výrazne spomalila klinické zhoršenie o 27 percent a funkčné zhoršenie až o 30 percent. Terapeutický efekt bol identifikovaný na úrovni klinických testov aj molekulovýchbiomarkerov.
Potvrdil sa tak silný terapeutický potenciál vakcíny s možným preventívnym účinkom na vznik „tau patológie“, ktorá je hlavným faktorom spôsobujúcim klinické zhoršovanie u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má demenciu približne 50 miliónov ľudí a každý rok je diagnostikovaných asi 10 miliónov nových prípadov, 60 až 70 percent z nich má práve Alzheimerovu chorobu. Počet pacientov na Slovensku sa odhaduje na 50-tisíc.
