Slovenskí vedci potvrdili nový variant koronavírusu rozšírený u nás aj v Česku. Je infekčnejší a potláča imunitnú odpoveď

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Laboratórium, koronavírus, imunita
V Českej republike a na Slovensku bol potvrdený nový variant koronavírusu s názvom B.1.258 Foto: SITA/AP

V Českej republike a na Slovensku bol potvrdený nový variant koronavírusu s názvom B.1.258, ktorý sa rýchlo šíri aj ďalej do Európy. Dôkazy naznačujú, že táto mutácia vznikla nezávisle od variantu B.1.1.7, teda od anglického kmeňa.

Virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) spolu s výskumným tímom zloženým zo slovenských odborníkov publikoval vedeckú prácu zverejnenú na portáli Virological.org, ktorá to dokazuje.

Variant B.1.258 je veľmi podobný anglickému kmeňu. Odhalili ho vo vzorkách, ktoré boli sekvenované kvôli zisteniu prítomnosti anglického variantu na Slovensku. Spoluautorom štúdie je aj biochemik Pavol Čekan z MultiplexDX.

Slovenský test

Práve spoločnosť MultiplexDX vyvinula test na odlíšenie britskej mutácie, ktoré dodala aj Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ). Podľa dostupných informácií ide o testy, ktoré dokážu nielen nájsť koronavírus vo vzorke, ale aj rozlíšiť jeho mutáciu.

Nový variant našli hlavne vo vzorkách z Českej republiky, potvrdili ho v približne 59 percentách z 251 sekvenovaných vzoriek odobratých v období od septembra do decembra minulého roka. Na Slovensku sa potvrdil v 25 percentách zo 72 sekvenčných vzoriek.

Kmeň, ktorý môžeme po vzore zo zahraničia nazvať „československý“, je spájaný so zvýšenou infekčnosťou a potláčaním imunitnej odpovede organizmu. Vedci zistili, že v sebe nesie vyššiu vírusovú nálož a má vplyv aj na závažnosť a priebeh ochorenia COVID-19.

Mýli sa s anglickým

Československý kmeň cirkuluje v strednej časti Európy už od augusta 2020, no rýchlo sa šíri aj v krajinách ako Švédsko, Poľsko, Nemecko, Holandsko, Dánsko a Island. Pridáva sa tak k trojici zmutovaných kmeňov, ktoré už niekoľko týždňov pozorne sleduje celý svet.

Kmene nájdené v Spojenom kráľovstve, Južnej Afrike a Brazílii zvýšili pozornosť vnútroštátnych orgánov verejného zdravotníctva vo viacerých krajinách. Česká republika v súčasnosti hlási jeden z najvyšších výskytov nových prípadov na 100-tisíc obyvateľov na svete.

Veľa z nich má na svedomí zrejme práve nový variant B.1.258, ktorý sa dá podľa autorov štúdie pri použití bežne dostupných testov na zistenie prítomnosti koronavírusu v organizme ľahko pomýliť práve s britským variantom.

Infekčnejšia mutácia

Nový kmeň obsahuje mutáciu ∆H69 / ∆V70, ktorá vznikla nezávisle najmenej šesťkrát v rôznych líniách vírusu SARS-CoV-2. Konkrétne táto mutácia bola spozorovaná aj vo variante B.1.1.298, ktoré sa spája s chovom noriek v Dánsku.

Viac o téme: Koronavírus COVID-19 vakcína

Našli ju aj vo variante označenom B.1.375, ktorý zase pochádza zo Spojených štátov. Tento opakujúci sa výskyt dokonca v aj už dobre známych kmeňoch podľa autorov štúdie podporuje hypotézu o vzniku nových variantov so zvýšenou odolnosťou.

Testovanie v Trenčíne

Autori analyzovali aj 122 pozitívnych klinických vzoriek SARS-CoV-2 zhromaždených v rámci plošného testovania v Trenčíne ešte v decembri 2020. Pri týchto vzorkách sa potvrdilo, že vyššia vírusová nálož je pri československom, tak aj anglickom kmeni realitou.

„Z testu vyplynulo, že 50 zo 122 (t.j. 41,0 percent) vzoriek obsahovalo iba ∆H69 / ∆V70, zatiaľ čo iba 5 zo 122 (t.j. 4,1 percent) bolo identifikovaných ako línia B.1.1.7.,“ uvádzajú autori štúdie.

V skutočnosti sa v Trenčíne ďaleko viac ľudí infikovalo československým kmeňom ako tým anglickým. Aký dopad bude mať objavenie ďalšieho infekčnejšieho kmeňa na očkovanie či celkový vývoj pandémie zatiaľ jasné nie je.

Autori výskumu

Autormi výskumu sú okrem Borisa Klempu a Pavla Čekana aj Broňa Brejová a Tomáš Vinař (obaja Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave), Viktória Hodorová a Jozef Nosek (obaja Katedra biochémie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave), Kristína Boršová a Viktória Čabanová (obe Virologický ústav, Biomedicínske centrum SAV), Lenka Reizigová (Katedra laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctve, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita) a Evan D. Paul (MultiplexDX).

Výskum bol podporený z grantov Slovenskej agentúry pre výskum a vývoj, Vedeckej grantovej agentúry a z programu Európskej únie pre výskum a inovácie Horizont 2020.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Boris KlempaPavol Čekan
Firmy a inštitúcie Biomedicínske centrum SAVFakulta matematikyFakulta zdravotníctva a sociálnej práceFyziky a informatiky UKKatedra laboratórnych vyšetrovacích metód v zdravotníctveMultiplexDXTrnavská univerzitaÚVZ Úrad verejného zdravotníctva SRVirologický ústav