Slovenskí zdravotníci čoraz častejšie zažívajú syndróm vyhorenia, nápor pacientov im neprospieva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Lekár, nemocnica
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Nápor pacientov s ochorením COVID-19 v slovenských nemocniciach, ako aj neistota súvisiaca s nejasným koncom pandémie prispievajú k stresu zdravotníckych pracovníkov a k ich vyhoreniu. Cítia sa bezmocní, fyzicky aj emocionálne vyčerpaní.

Psychologická reakcia na dlhotrvajúci stres

Upozorňuje na to klinická psychologička ambulancie klinickej psychológie Nemocnice Levice Slávka Pecárová. Zo skúsenosti tvrdí, že až 10 % jej pacientov tvoria tí, ktorí trpia syndrómom vyhorenia, pričom sú medzi nimi aj lekári a zdravotné sestry.

Vyhorenie je psychologická reakcia na dlhotrvajúce pocity stresu v práci. Zdravotníci, ktorí zažívajú syndróm vyhorenia, môžu podľa Pecárovej pociťovať pocit zúfalstva, nakoľko cítia, že ich čas, úsilie a energia neprináša výsledky.

Emocionálne vyčerpanie

Syndróm vyhorenia sa prejavuje aj inak, ale vo všeobecnosti zahŕňa emocionálne vyčerpanie alebo ohromujúce pocity, že už to jednoducho jednotlivec nedokáže, tiež depersonalizáciu, pri ktorej sa jednotlivec odpútava od svojej práce kvôli pocitom cynizmu voči práci, znížené osobné úspechy alebo vieru, že nie je schopný ovplyvniť zmenu,” uviedla psychologička.

Pacient, ktorý trpí syndrómom vyhorenia môže pritom ostať aj na dlhodobej PN, počas ktorej sa odporúčajú pravidelné sedenia s psychológom. „Dôležitú úlohu zohráva starostlivosť o fyzické a duševné zdravie. To znamená budovanie voľnočasových záujmov a sociálny kontakt s pozitívne naladenými ľuďmi. V takomto prípade je veľmi dôležité, aby dotyčná osoba neostávala sama,” dodala Pecárová. V prípade zdravotníckych pracovníkov sa ukázalo, že aj jednoduchý akt vďačnosti znižuje ich syndróm vyhorenia. Pacienti im slovom „ďakujem” vedia dať najavo, že ich snaha je oprávnená a ocenená.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Slávka Pecárová