Celkové výdavky na zdravotníctvo, ktoré zahŕňajú verejné aj súkromné zdroje, sú porovnateľné s Českom, Poľskom a Maďarskom, či už ako podiel hrubého domáceho produktu, alebo ako priemer na obyvateľa. Efektivita výdavkov je však nižšia.
V publikácii Reformný kompas slovenskej ekonomiky to zhrnul Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva financií. IFP označil zdravie za oblasť, kde možno najrýchlejšie zlepšovať kvalitu života obyvateľov do roku 2030.
Očakávaná dĺžka života je nízka
Úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou ako najčastejšie používaný indikátor efektivity zdravotníckeho systému radí Slovensko na chvost vyspelých krajín. Dojčenská úmrtnosť je podľa štúdie najvyššou spomedzi porovnávaných krajín.
Lengvarského ministerstvo navrhuje merateľné kritériá kvality zdravotných poisťovní
„Podľa výpočtov Útvaru hodnoty za peniaze, ak by sa nám podarilo úmrtnosť odvrátiteľnú zdravotnou starostlivosťou dostať na priemer vyspelých krajín, ročne by zomrelo približne o 5-tisíc ľudí menej,“ píšu analytici.
Ako ďalej konštatujú analytici, očakávaná dĺžka života pri narodení je vo všeobecnosti nízka, k čomu prispievajú aj nedostatočná informovanosť a prevencia spolu s bariérami v prístupe k zdravotnej starostlivosti.
Nástroje verejných politík existujú
Životný štýl je tiež oblasťou s veľkým potenciálom na zlepšenie, keďže napríklad podiel fajčiarov je nadpriemerný či polovica dospelých trpí nadváhou. Pritom existujú nástroje verejných politík ovplyvňujúce životný štýl.
Z krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zdaňuje sladené nápoje už 13 krajín, a to z dôvodu rastúcej spotreby cukru na obyvateľa a jeho vplyvu na obezitu.
