Svet po pandémii podľa odborníkov: Veda samotná nás nezachráni

Vedec, veda
Množstvo Slovákov podľa prieskumov vedcom v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 "neverí". Foto: ilustračné, Getty images

Vakcína proti ochoreniu COVID-19 je určite jedným z najväčších úspechov vedy. Autority po celom svete sa spoliehajú hlavne na to, že očkovanie pomôže zastaviť epidémiu a vrátiť život do starých koľají. Odborníci však upozorňujú, že také jednoduché to nebude.

Politici sa v boji s pandémiou spoliehajú najmä na rady od kapacít z oblasti vedy, techniky či matematiky, no od začiatku bolo kľúčové správanie sa ľudí, ich motivácia či dokonca kultúrne zvyklosti.

Aj na Slovensku sa zdá, že veda nemá odpovede na všetky otázky. Množstvo Slovákov viac ako faktom a vedcom verí rôznym konšpiračným teóriám. Zmení na tom niečo aktuálna pandémia?

Vážny zásah

Etnologička Katarína Nádaská pripomína, že Európania zažili poslednú veľkú pandémiu, ktorá ich naplno zasiahla, v prvej tretine 20. storočia. Epidémiu španielskej chrípky si však nikto zo žijúcich ľudí nepamätá.

Odvtedy sa život v európskych krajinách výrazne zmenil, celé generácie už nenažili non-konfortné situácie, ktoré by nejakým vážnym spôsobom obmedzili ich zaužívaný spôsob života. Preto pandémia ochorenia COVID-19 predstavuje taký vážny zásah do života.

Nádaská vysvetľuje, že zmena sa týka hospodárskeho, verejného i súkromného života ľudí. Mnohí stratili svojich príbuzných, priateľov, známych, mnohí prišli o prácu a celkovo sa zhoršila aj kvalita života. To má na psychiku ľudí významný vplyv.

„Ľudstvo však v minulosti prekonalo mor, choleru a iné epidémie, ktoré nás sužovali a ľudia napokon prežili. Čiže aj keď v Európe je táto pandémia akýmsi šokom, po jej skončení sa mnohé veci zmenia a verme, že k lepšiemu spôsobu života,“ dodáva etnologička.

Problémové sféry

K poučeniu môže prísť práve vo vzťahu k prírode, životnému prostrediu, zlepšeniu medziľudských vzťahov, vzdelávaniu či kultúre, ako Nádaská uviedla pre portál vZdravotníctve.sk. K podobným záverom prišla aj skupina britských výskumníkov z oblastí humanitných vied.

Posledného pol roka venovali štúdiu 550 relevantných projektov z celého sveta. Ich cieľom bolo nájsť tie spoločenské oblasti, na ktoré sa bude nutné v najbližších mesiacoch zamerať a „napraviť“ ich. Svoje závery publikovali v magazíne Nature.

Prvú oblasť nazvali vedomosti, zručnosti a zamestnanie, druhú spoločenstvo, kultúra a posilnenie postavenia, tretia oblasť by sa mala zameriavať na zdravie a celkovú pohodu. Práve v týchto sférach pandémia ešte prehĺbila už existujúce problémy.

Veda všetko nevyrieši

Veda ich však všetky nevyrieši. Aj keď podľa antropológa Radoslava Beňuša je práve množstvo vedomostí o „nepriateľovi“, kvalitný vedecký výskum a zdravotná starostlivosť to, čím sa táto pandémia odlišuje od iných, ktoré ľudstvo v minulosti zažilo.

„Aj keď sa to možno nezdá až také podstatné, treba si uvedomiť, že medzi objavením prvých prípadov a vyrobením účinnej vakcíny neprešiel ani rok,“ uvádza Beňuš a dodáva, že mnoho ľudí sa tiež uzdravilo vďaka zdravotnej starostlivosti a technológiám.

Keby sme ich nemali, tak by počet obetí bol podľa jeho slov omnoho vyšší. Rozdiel je aj v podpore zo strany štátu. „A štátne zásahy, nielen u nás, v podobe hygienických nariadení a zníženia mobility, boli tiež veľmi účinné a aj naďalej sú,“ dopĺňa antropológ.

Poučenie do budúcna

Otázne však je, či sa ako ľudstvo vďaka vede budeme vedieť poučiť a ďalším pandémiám predísť zodpovedným správaním.

Beňuš si nemyslí, že si vstúpime do svedomia a budeme sa správať uvedomelejšie, ako príklad uvádza globálne otepľovanie a plastový odpad, ale aj správanie sa ľudí.

„Je mnoho ľudí, čo ignorujú hygienické nariadenia, odmietajú očkovanie. Pritom, ak si zoberieme napríklad pravé kiahne, tak tie sa podarilo ako prvú chorobu eradikovať práve očkovaním a voľne sa už nevyskytujú,“ tvrdí Beňuš.

Mnoho vedcov tiež varuje, že rozsiahlym využívaním prírodných zdrojov sa dostávame omnoho bližšie k niektorým živočíchom, ktorých parazity môžu „preskočiť“ aj na človeka, čím sa môže v budúcnosti podobná situácia, akú zažívame dnes, zopakovať.

Vlády a režimy

Podľa Beňuša sa dá očakávať, že z globálneho hľadiska sa pri vypuknutí iných epidémií budú používať „nejaké algoritmy“, vďaka ktorým bude možné pružnejšie a rýchlejšie reagovať. A teda určité poučenie z minulosti v medzinárodnej sfére nastane.

Napokon, aj Čína pustila odborníkov do svojich laboratórií a umožnila hľadanie príčin vzniku na jej území. Medzinárodnú kooperáciu teda Beňuš hodnotí ako veľmi dobrú. Vždy však budú vlády a režimy, ktoré budú chcieť niektoré skutočnosti tajiť, čím vzbudia nedôveru.

„Ako to bolo aj v tomto prípade, vyvolá to len negatívne reakcie. Napríklad to, že vírus bol umelo vytvorený a vypustený z ich laboratórií, čo sa, samozrejme, nepotvrdilo,“ vysvetľuje. Útoky na vedu však boli v histórii zaznamenané už dávno pred vírusom SARS-CoV-2.

Záujem verejnosti

V súčasnosti zažívajú odbory ako infektológia, epidemiológia, genetika, mikro či virológia veľký záujem verejnosti. Podľa Beňuša však vedci pracujú nielen na riešení súčasnej pandémie, ale aj na prevencii, diagnostike a liečbe mnohých iných ochorení.

Tie však v bežných časoch pre médiá nie sú až také zaujímavé, pokiaľ sa nestane niečo podobné, ako v prípade ochorenia COVID-19. Pod drobnohľadom sa všetkým pracuje ťažšie a tlak na ľudí, ktorí musia robiť rozhodnutia a majú na svedomí ľudské životy, je tak enormný.

Na otázku, či si myslí, že súčasnú epidémiu riešia autority komplexne a že sa k nej vyjadrujú odborníci naozaj zo všetkých podstatných oblastí, antropológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave odpovedal neisto.

„Priznám sa, neviem. Aj u nás je do riešenia tohto problému zapojených mnoho odborníkov a komisií, ktoré sú štátu nápomocné pri riešení. Druhá vec je, či sa aj všetky opatrenia, ktoré vzídu z takéhoto kolégia, zavedú do praxe…“

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Katarína NádaskáRadoslav Beňuš
Firmy a inštitúcie Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského