Testovanie alebo očkovanie? Už je to jedno. V boji proti COVID-19 pomôže až premorenie, tvrdí matematik

Koronavirus, laboratórium
Slovensku sa podľa analytika v boji proti koronavírusu nedarí tak, ako by sa mohlo. Foto: ilustračné, Getty images

Vláda počas víkendu rozhodla, že v priebehu nasledujúcich deviatich dní Slováci podstúpia plošné testovanie, respektíve skríning. Urobila tak napriek názoru viacerých odborníkov, ktorí tvrdili, že by sme sa viac mali sústrediť na očkovanie.

Národná stratégia očkovania však už vo svojich začiatkoch odhalila viaceré nedostatky. Dodávky vakcín meškajú, očkovací plán sa mení a význam testovania je nejasný.

Očkujeme dostatočným tempom?

Jednou z aktuálne najčastejších otázok ohľadom vakcinácie je, či prebieha dostatočne rýchlym tempom. Nakoľko dodávky očkovacích látok do Európy viaznu a Ministerstvo zdravotníctva SR nezverejnilo v rámci očkovacieho plánu harmonogram, ľudia majú obavy.

V piatok minulý týždeň minister Marek Krajčí (OĽaNO) akurát na tlačovej konferencii uviedol, že najbližšie dodávky vakcín by sme mali obdržať v pondelok 18. januára, konkrétne 51 480 od spoločností Pfizer a BioNTech.

Práve od dodávky vakcín je závislá aj rýchlosť očkovania. Ani tento harmonogram však podľa matematika Ivana Bošňáka nie je presný. Ako povedal pre portál vZdravotníctve.sk, uvedený dátum je len dátum, kedy vakcíny prídu do centrálneho skladu. Následne ich ešte treba rozdistribuovať.

600 ľudí denne

V rozbehu je stále aj samotné očkovanie. Ekonomický analytik Martin Šuster predpokladal, že jedno vakcinačné centrum by mohlo každý deň zaočkovať 600 ľudí proti COVID-19. Ani on už však neverí, že toto číslo je v tejto chvíli reálne.

Aktuálne sa očkuje na 55 miestach, vakcinačné centrá fungujú v 31 nemocniciach, dokopy by ich časom malo byť 70. Aj samotný Bošňák hovorí, že to nejaký čas trvá, kým sa centrá zabehnú. „Systém sa bude vylaďovať pomerne dlho, aj keď sa nebavíme o mesiacoch, ale našťastie o dňoch,“ myslí si.

Zaočkovať 600 ľudí denne nie je reálne ani podľa informácií od hovorkyne Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Evy Kliskej. Zatiaľ sa totiž očkuje od 7:45 do 15:00 a v procese očkovania musí človek absolvovať krátku lekársku prehliadku, prípadne overovací antigénový test.

Napriek tomu to matematik vidí optimisticky. „Nejdeme sa pretrhnúť, ale ja už som vďačný aj za to, že vidím číslo 5 000 denne, to už vyzerá byť sto tisíc mesačne, za to som naozaj vďačný,“ povedal.

Pomôže očkovanie zlomiť krivku?

Cieľom vakcinačnej stratégie je, aby bolo zaočkovaných 65 percent Slovákov, teda tri milióny ľudí. Je to pomerne vysoké číslo, kedy sa k nemu dopracujeme? Nad tým podľa Bošňáka nemusíme ani dumať. Pri súčasných štatistikách chorých je to podľa neho už jedno, vakcinácia to nedobehne.

Dobrou správou však podľa neho je, že prírastok nových prípadov sa zastavil a nemáme „šialené“ čísla ako Česi. Aj odborníci projektu Dáta bez pátosu na sociálnej sieti počas víkendu uviedli, že tempo rastu sa spomaľuje, hlavne vďaka lockdownu.

Počet hospitalizácií v nemocniciach pre COVID-19 však stále stúpa, najmä pokiaľ ide o pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti a umelej pľúcnej ventilácii. „Toto je náš kritický problém. Veľký problém,“ napísali na svojom profile.

Rovnako je to zlé v prípade úmrtí. „Od Vianoc je poradie počtu úmrtí na milión obyvateľov na svete nasledovné: Litva 387, Lichtenštajnsko 367, Slovensko 253 a Česko 252,“ uvádzajú analytici projektu.

Môžeme byť optimisti?

Situácia bude podľa Bošňáka dobrá, ak klesne nielen pozitivita u testovaných, ale zároveň počet nových prípadov na priemernej báze sedem a 14 dní aj počet hospitalizovaných pacientov v nemocniciach. Tak skoro k tomu ale podľa neho nedôjde.

Dôvodom budú napríklad aj už nakazení pracovníci z automobiliek. Začiatkom januára sa do práce vrátili tisíce zamestnancov závodov Peugeot či Volkswagen. „To je opak lockdownu, ktorý sme tu mali,“ myslí si o tom Bošňák.

Ľudia, ktorí strávili sviatky „v bublinách“ sa tak opäť vystavili ohrozeniu, čo bude mať následky. „Týždeň tomu dajme, teraz začnú chodiť s kašlíkom všelikde, na budúci týždeň to máme všetko v nemocniciach,“ tvrdí matematik a dodáva, že od pondelka začnú práve títo ľudia opäť zhoršovať kritickú situáciu v nemocniciach.

Podľa jeho slov sa preto v súvislosti s počtom denných prírastkov budeme pohybovať okolo čísla 3 000. Z toho Bošňákovi vychádza aj to, že zaočkovanie nám už nepomôže, ale až premorenie. Teda imunitu si ľudia v tejto situácii skôr vytvoria tým, že budú infikovaní ako očkovaním.

Napriek tomu nehodnotí celkovú epidemickú situáciu až tak zle. Avšak naznačuje, že sme mohli byť na tom lepšie.

„Británia je na tom horšie, Írsko tiež, Česi sú vyššie, to máme tri krajiny, čo sú na tom horšie. Ale Holanďania to napríklad zlomili 16. decembra, keď zaviedli lockdown. Nemci to zarezali, keď boli na polovičných číslach ako my a tam sa odvtedy motajú,“ vysvetlil.

Čo sa dá robiť?

Bošňák má riešenie, ako „z toho von“. Treba vydržať s lockdownom a postupne ľudí testovať, pozitívnych včas zachytiť najmä u zamestnávateľov. „Vtedy máme skutočne šancu, že pozitivita pôjde dole,“ dodal.

Ako príklad toho, že to bude fungovať, uvádza testovanie spoločnosti U. S. Steel Košice. Zo 443 ľudí odhalili 12 pozitívnych prípadov, čo predstavuje 2,7 percentnú pozitivitu. To matematik považuje sa strašné čísla.

Znamená to teda, že plošné testovanie v aktuálnej situácii je dobrý nápad? „Nie, celoplošné v žiadnom prípade. Takéto komunitno-podnikové testovanie áno. Testujme len tých, ktorí sú mobilní, ostatní nech čušia doma,“ hovorí Bošňák.

S testovaním zamestnancov v podnikoch sa, podľa vyjadrenia z nedele premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) po rokovaní vlády, počíta. Od stredy 27. januára sa budú musieť občania v práci preukázať negatívnym výsledkom antigénového testu alebo PCR testu.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Eva KliskáIvan BošňákMarek KrajčíMartin Šuster
Firmy a inštitúcie BioNTechMZ Ministerstvo zdravotníctva SRPfizerUNB Univerzitná nemocnica Bratislava