Umelá inteligencia dokáže urýchliť diagnostiku v medicíne

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Mri.jpg
Foto: FreeImages.com

Umelá inteligencia dokáže spresniť, urýchliť a zefektívniť diagnostiku v medicíne.

Podľa prednostu Rádiologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine (UNM) Kamila Zeleňáka je u pacientov s cievnymi mozgovými príhodami rozhodujúci čas. Preto sa snažia čo najviac zefektívniť ich príjem a určiť stupeň poškodenia mozgu. Uviedol to počas medzinárodného sympózia, ktoré UNM pripravila v spolupráci s ďalšími partnermi.

Odborník z oblasti rádiológie sa domnieva, že umelá inteligencia je riešením v takých prípadoch, kedy sanitka privezie pacienta s cievnou mozgovou príhodou v noci, keď má na klinike službu menej skúsený lekár.

Využiť sa dá aj v dermatológii či kardiológii

V súčasnosti sa dá presnosť vyhodnocovania dát umelou inteligenciou porovnávať s úrovňou analýzy skúseného lekára. Sú teda prípady, kedy vyhodnotí stav pacienta lepšie ako začínajúci lekár. Ak by takýto software mali napríklad aj iné nemocnice v okolí, nemuseli by pacienta prevážať k nám, čo by v konečnom dôsledku ušetrilo financie za transport,“ doplnil Zeleňák.

Umelá inteligencia môže zasahovať do rôznych oblastí medicíny. Okrem rádiológie aj do ďalších, ktoré používajú obrazovú dokumentáciu.

V dermatológii dokáže posúdiť kožnú léziu s vysokou presnosťou. Využiť sa dá v kardiológii, patológii či ďalších oblastiach medicíny. Pomôcť by mohla aj v celom spektre manažmentu pacienta,“ dodal rádiológ.

Pomôže aj pri vzdelávaní

Súčasťou programu sympózia bolo aj využitie umelej inteligencie vo vzdelávaní budúcich lekárov. Na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (JLF UK) v Martine medici už dnes pracujú napríklad s celotelovým simulátorom pacienta, ktorý má atribúty živého človeka, či s virtuálnym laparoskopom.

Študenti na ňom trénujú základné chirurgické zručnosti využívané pri laparoskopických operáciách, ktoré sú v dnešnej dobe čoraz viac preferované. Virtuálny simulátor dokáže napodobniť anatómiu a štruktúru brušnej dutiny. Umožní im pracovať s inštrumentáriom, s akým bežne pracujú chirurgovia. V tomto umelom prostredí, kde nehrozí, že ublížia pacientovi, sa môžu tieto zručnosti učiť bez stresu,“ vysvetlila riaditeľka Simulačného výučbového centra JLF UK Jana Plevková.

Medzinárodné sympózium o využití umelej inteligencie v medicíne zorganizovala Univerzitná nemocnica Martin, Rádiologická klinika UNM a JLF UK a Oddelenie informačných technológii UNM v spolupráci s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine a Centrom pre podporu vedy, výskumu a vývoja na JLF UK v Martine.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jana PlevkováKamil Zeleňák
Firmy a inštitúcie UN Martin Univerzitná nemocnica Martin