Úprimné priznanie bývalej zdravotnej sestry, ktorá po 46 rokoch odchádza do dôchodku

Marta Rebová
Mgr. Marta Rebová: „Bola to moja vysnená práca. Nemenila by som.“ Foto: AGEL

Pani Marta Rebová pracovala v Nemocnici Zlaté Moravce od roku 1974. Nikdy z nej neodišla a nikdy by nemenila ani svoje povolanie.

Hneď po strednej zdravotníckej škole v roku 1974 začala pracovať ako detská sestra, informuje v tlačovej správe AGEL.

Vždy ma bavila práca s deťmi, najviac na lôžkovom oddelení. Začínala som ako sestra pri lôžku detského pacienta, postupne som prešla všetkými prevádzkami detského oddelenia,“ spomína na svoje začiatky.

Vysnívané povolanie

Počas 46-ročného pôsobenia v v nemocnici vystriedala viacero ďalších oddelení a pozícií. Každá jej priniesla niečo nové a zaujímavé, ale najmä praktické skúsenosti.

Výber povolania nikdy neoľutovala a prácu zdravotnej sestry považuje za poslanie.

„Dnes, s odstupom času, môžem s určitosťou povedať: áno, bola to moja vysnená práca. Nemenila by som. Od detstva až doteraz rada pomáham ľuďom – skutkom, radou, povzbudením, alebo aspoň vypočutím a neviem si predstaviť, že by som robila inú prácu,“ vysvetľuje.

Najsilnejšie zážitky

Počas viac ako štyroch dekád v zdravotníctve zažila množstvo silných zážitkov, ktoré sa jej vryli do pamäti. „Napríklad sme zachránili dieťatko s pôrodnou hmotnosťou 900 gramov, bolo to v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia. Všetci sme sa tešili, no ešte viac sme boli hrdí, keď sa po rokoch vrátilo na detské oddelenie so svojím dieťatkom.“

Nemôžem nespomenúť nedávny zážitok, kedy som bola na oddelení a rozprávala som sa s veľmi starou babičkou. Bola veľmi milá a nakoniec mi poďakovala za záujem, svoju vďačnosť prejavila neobyčajne – pohladila a pobozkala mi ruku. Nečakala som to, samozrejme, slzy sa nám tisli do očí. Bolo to krásne, silné a neopakovateľné. Aj takéto zážitky prináša zdravotníctvo,“ hovorí s dojatím.

Šťastné konce sú najlepšie

Práca sestry je podľa Marty Rebovej mimoriadne náročná, keďže je zaťažujúca nielen fyzicky, ale aj psychicky. Každý pacient má individuálne potreby a vyžaduje si iný prístup.

Čo je podľa nej na tomto povolaní najkrajšie? „Z pohľadu praxe mám určite najradšej šťastný koniec, keď sa pacient vylieči a je spokojný. Keď odchádza a je tam malé ,ďakujem, sestričkaʻ. Najväčšiu radosť mám, keď mi povedia – ležal som vo vašej nemocnici a cítil som sa dobre, sestričky sa o mňa príkladne starali, boli milé, som spokojný, ďakujem. Vtedy som hrdá a zároveň  šťastná, že máme také skvelé sestry, ktoré si vážim a ďakujem im za vykonanú prácu,“ opisuje.

Nepodľahnúť negatívnym emóciám

Povolanie sestry však prináša aj náročné chvíle, pretože ide o prácu s ľuďmi a ich problémami.

„Najťažšie je nepodľahnúť negatívnym emóciám, byť silná aj vtedy, keď v hĺbke duše pochybujete,“ priznáva.

Posledný deň v práci

Po 46 rokoch odchádza Marta Rebová do zaslúženého dôchodku z pozície námestníčky pre ošetrovateľstvo. Aj keď mala počas tohto dlhého obdobia pracovné ponuky z iných zariadení, ostala verná zlatomoravskej nemocnici. V utorok 30. júna v nej strávi svoj posledný pracovný deň.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe marta-rebova
Firmy a inštitúcie AGELNemocnica Zlaté Moravce