V kúpeľoch stúpa počet samoplatcov, záujem je najmä o kratšie pobyty

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Kúpele
Kúpele Foto: Kúpele Trenčianské Teplice

V kúpeľoch na Slovensku stúpa počet samoplatcov, záujem je najmä o kratšie pobyty. Informovali o tom na stredajšej tlačovej konferencii generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Blaškovitš a predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková na základe štatistík NCZI.

V minulom roku ukončilo liečebný pobyt v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti viac ako 179 tisíc pacientov. V roku 2017 to bolo zhruba 168 tisíc. Podľa Blaškovitša je veľmi pozitívne, že počet odliečených pacientov sa zvýšil asi o 33,8 % v porovnaní s rokom 2009.

Podľa Zálešakovej je kúpeľná starostlivosť najlacnejšia zdravotná starostlivosť. „Ľudia, ktorí sú v produktívnom veku, pracujú a platia svoje odvody. V konečnom dôsledku aj tú kúpeľnú liečbu cez zdravotné odvody zaplatia,“ doplnil Peter Blaškovitš.

V kúpeľoch strávime menej času

Z celkového počtu odliečených pacientov v minulom roku bolo 81 % občanov Slovenska, zvyšní boli cudzinci. Klesol tiež počet prenocovaní, pretože samoplatiaci klienti podľa NCZI uprednostňujú kratšie pobyty.

Poklesol aj počet odliečených cudzincov, o 6,4 %. „Slováci do svojho zdravia investujú stále viac, čo sa prejavilo aj v kúpeľoch nárastom klientov, ktorí sú samoplatcovia,“ uviedol Blaškovitš.

Väčší záujem je o krátkodobé liečebné pobyty s trvaním do sedem dní. Tie vlani tvorili najväčší podiel, 34 %, čo je o 9 percentuálnych bodov viac ako v roku 2009. Najväčší pokles bol pri pobytoch s trvaním 15 až 21 dní, o 8 percentuálnych bodov oproti roku 2009.

U cudzincov prevažujú krátkodobé pobyty, takmer 82 % z nich je s dĺžkou trvania do 14 dní. Medzi odliečenými cudzincami boli najčastejšie obyvatelia ČR, ktorí tvorili 42 % klientov. Nasledovali Nemci (13 %), Izraelčania (13 %), Rusi (7 %) a Rakúšania (5 %).

Najčastejšia je liečba pohybového systému

Dospelým pacientom v kúpeloch najčastejšie indikovali liečbu pri chorobách pohybového systému. Tá bola poskytnutá 70 % pacientov z celkového počtu. Štrnásť percent sa týkalo netuberkulóznych chorôb dýchacích ciest, choroby obehového ústrojenstva tvorili 6 %.

Podľa Zálešákovej však oproti zahraničiu máme čo doháňať v oblasti kúpeľnej liečby na základe psychických problémov.

Z diagnóz prevažovali poruchy medzistavcových platničiek (20 %), dorzopatie (16 %) a bolesti chrbta (12 %). Od roku 2009 došlo k najväčšiemu nárastu v prípade netuberkulóznych chorôb dýchacích ciest, počet prípadov sa zvýšil z 5 tisíc na asi 19 tisíc. Pri chorobách pohybového ústrojenstva išlo o nárast z necelých 60 tisíc na vyše 95 tisíc prípadov.

Detskí pacienti boli liečení najmä pre netuberkulózne choroby dýchacích ciest (53 % ) choroby pohybového ústrojenstva (25 %), nervové choroby (9 %) a kožné choroby (5 %). Medzi najčastejšími diagnózami, pre ktoré deti posielajú lekári na kúpeľné pobyty, prevažovala skolióza, astma, vazomotorická a alergická nádcha. Vlani bolo v kúpeľoch liečených 8 409 detí.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Janka ZálešákováPeter Blaškovitš
Firmy a inštitúcie NCZI Národné centrum zdravotníckych informácií