V Poľsku majú o stovky tisíc viac zaočkovaných. Očkujeme proti COVID-19 rýchlo alebo pomaly?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
COVID 19: Prvé očkovanie na Slovensku
Banskobystrický kraj hľadá lekárov do očkovacích centier. Foto: ilustračné, SITA/Martin Havran

Vakcinácia proti ochoreniu COVID-19 sa na Slovensku spustila na konci minulého roka, dva dni pred Vianocami. Počas nasledujúcich týždňov bolo dovedna k 14. januáru zaočkovaných 42 096 ľudí.

Pre porovnanie, v Českej republike, kde spustili vakcináciu o deň neskôr, teda 27. decembra, zaočkovali takmer 71-tisíc ľudí. V Poľsku, s rovnakým začiatkom vakcinácie, dostalo k 13. januáru vakcínu takmer 338-tsíc obyvateľov.

Očkovaciu stratégiu majú susedné krajiny obdobnú ako Slovensko. Prioritne očkujú zdravotníkov. Kým však v Poľsku začínajú v piatok očkovať seniorov nad 70 rokov a Česku nad 80 rokov, na Slovensku sa od 18. januára spustí ešte len pilotné testovanie v zariadeniach sociálnych služieb.

Očkujeme rýchlo alebo pomaly?

Názory, či Slovensko zaostáva za ostatnými krajinami v očkovaní, sa líšia aj medzi analytikmi. Niektorí hovoria, že očkujeme podľa toho, koľko vakcín máme k dispozícii, a tiež podľa toho, ako sa otvárajú očkovacie centrá.

To tvrdí aj Ministerstvo zdravotníctva SR. „Tempo zaočkovaných bude postupne úmerne rásť, vzhľadom na počet vakcín ide očkovanie dobrým tempom,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Na Slovensku sa v súčasnosti očkuje v 55 zariadeniach, ministerstvo však s prosbou o pomoc oslovilo všetky nemocnice na Slovensku, ktoré sú subjektami hospodárskej mobilizácie. Je ich zhruba 70.

Z nich sa postupne, po preočkovaní svojich zamestnancov, stanú vakcinačné centrá a pridajú sa k už existujúcim. „Nemocnice postupne nahlasujú svoje očkovacie kapacity a ministerstvo im doručuje potrebné počty vakcín,“ dodala Eliášová.

Vakcinačný plán

Do konca januára má byť podľa vakcinačného plánu zaočkovaných 125-tisíc ľudí. Kedy sa týmto tempom dostaneme k cieľu 65 percent zaočkovanej populácie? Ešte minulý týždeň bol ekonomický analytik Martin Šuster optimista.

Na sociálnej sieti napísal, že do 12. februára by sme mohli mať zaočkované skoro všetky kritické skupiny prvou dávkou, začiatkom marca druhou. „V polovici apríla môžu mať aspoň prvú dávku vakcíny aj 2/3 zvyšnej populácie a koncom mája by sme mohli byť hotoví,“  dodal.

Dnes už ani Šuster neverí, že by sme zvládli zaočkovať 65 percent ľudí do mája. Ako povedal portálu vZdravotníctve.sk, pri svojich pôvodných predpokladoch totiž počítal s tým, že v tomto období už budú všetky vakcinačné centrá fungovať a že v jednom sa zaočkuje 600 ľudí denne.

Napríklad v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice na troch pracoviskách denne očkujú zdravotníci 200 až 400 ľudí. A očkuje sa v spomínaných 55 nemocniciach z plánovaných 70.

Šuster tiež vychádza z toho, že ani v zahraničí nestíhajú očkovať podľa plánov.

Harmonogram dodávok vakcín

O tom, koľko vakcín proti COVID-19 dostanú jednotlivé krajiny Európskej únie rozhodla Európska komisia (EK) na základe pomerného prerozdelenia podľa počtu obyvateľov. Slovensko by tak malo mať postupne možnosť zakúpiť 17,4 milióna dávok, pričom nám ich stačí 6,6 milióna.

V dokumente Národnej stratégie očkovania pre Slovensko ale na rozdiel od českej verzie chýba informácia, kedy a v akých množstvách sa k dávkam dostaneme. Ministerstvo doteraz nezverejnilo ani cieľové počty očkovaných po mesiacoch. Známa je akurát celková ambícia vlády – celkovo zaočkovať 3,3 milióna ľudí.

Doteraz bolo na naše územie dovezených 127 975 dávok, do konca mesiaca by ich malo prísť ešte 11-tisíc. Do susednej Českej republiky do stredy 13. januára dorazilo 169-tisíc dávok, do konca mesiaca ich má byť necelých 358-tisíc. Aj u nich odborníci kritizujú pomalé tempo očkovania.

Poľsko s 38 miliónmi obyvateľov je schopné očkovať v tempe 3,7 milióna ľudí mesačne, rovnako však nemajú vakcíny. Aktuálne majú k dispozícii 1,05 milióna dávok, do konca marca však budú podľa úradov aj tak schopní zaočkovať len 2,3 milióna Poliakov.

Predbieha sa všade

Zároveň musíme čeliť aj ďalším nedostatkom, ktoré nie sú zanedbateľné. Nahlasovanie na očkovanie prebieha cez online portál, ktorý spravuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Osoby prihlásené do systému by pred očkovaním mali preukázať, že naň majú nárok, čo sa overuje priamo vo vakcinačnom centre. Tento systém nie je dokonalý, ako sa ukázalo počas víkendu, keď sa prednostne zaočkovala Dominika Cibulková.

Podobné kauzy mali aj v Poľsku, kde sa predbehol bývalý premiér Leszek Miller a niekoľko hercov. V Česku mimo plánu zaočkovali zamestnancov Štátneho zdravotného ústavu a ich príbuzných.

COVID 19: Prvé očkovanie na Slovensku
Infektológ Vladimír Krčméry (vľavo) bol prvým zaočkovaným Slovákom proti COVID-19. 26. december 2020 Foto: SITA/Martin Havran

Nemocnice nenabehli na objednávkový systém

Hovorkyňa NCZI Veronika Beňadiková centrum bráni s tým, že samotné očkovanie je v kompetencii vakcinačných centier, respektíve ústavných zdravotníckych zariadení. Potvrdil to aj rezort zdravotníctva.

Problém bol podľa ministra Mareka Krajčího (OĽaNO) v tom, že nemocnice, ktoré boli zapojené do projektu pilotného očkovania, nenabehli na objednávkový systém, ktorý je elektronický. Teraz by už všetkých 55 očkovacích miest malo fungovať cez NCZI systém.

Rezort zároveň adresoval nemocniciam prosbu, aby si vytvorili takzvaný zoznam náhradníkov na daný deň. Menami z neho by okamžite vyplnili voľné miesta, ak by sa v poradovníku vytvorenom NCZI podľa Národnej vakcinačnej stratégie nejaké objavili.

Voľné miesta

Čo sa však bude diať v prípade, ak človek na dohodnutý termín nepríde a ani o tom vopred neinformuje? „NCZI nedokáže zaručiť, že sa objednaný človek skutočne na vakcináciu dostaví,“ logicky argumentuje Beňadiková. Aký je teda ďalší postup?

„V prípade, že sa uvoľní miesto v poradovníku, očkovaná by mala byť následne osoba, ktorá je prioritne určená na očkovanie – teda ďalší zdravotník alebo zástupca kritickej infraštrukúry,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.

Nemocnice podľa jej slov dostali niekoľko dokumentov, v ktorých je jasne definovaný nielen postup pri evidencii, skladovaní a podávaní vakcín, ale aj presnejšie stanovuje okruh osôb, ktoré majú byť v tejto fáze očkovaní ako prví, a to bez výnimiek.

Plytvá sa vakcínami?

Ak sa však tieto osoby na očkovanie nedostavia, môže sa stať, že sa bude s vakcínami plytvať. Nie je ich totiž možné spätne uskladniť. Sledovanie stavu zásob očkovacích látok v jednotlivých vakcinačných centrách má na starosti NCZI. Ich využitie však závisí od nemocníc.

„Nemocnice sú informované, aby dôsledne dodržiavali stanovený postup pri očkovaní a aby nedochádzalo k plytvaniu vakcíny,“ uviedla Eliášová. Ako by to mali spraviť nekonkretizovala.

Nateraz však nemocnice tvrdia, že k plytvaniu vakcínami nedochádza a ak im niekto v priebehu dňa vypadne zo zoznamu, zaočkujú namiesto neho iného zdravotníka, ktorý o tom mal záujem a bol v poradí.

Záujem o vakcíny

Poslankyňa Národnej rady SR Vladimíra Marcinková (Za ľudí) ešte v pondelok upozornila na sociálnej sieti, že naprieč Slovenskom sú k dispozícii stovky voľných miest v poradovníkoch na očkovanie vakcínou proti ochoreniu COVID-19, čo predstavuje veľa plytvania.

„Kým v Bratislave, Nitre, Bystrici a v Košiciach sú termíny žalostne obsadené, v takom Prešove, Trenčíne alebo v Žiline, sa viete ako zdravotník pokojne prihlásiť na očkovanie ešte tento týždeň,“ uviedla.

Eliášova reaguje, že vyťaženosť v jednotlivých regiónoch sa rôzni, napríklad aj z dôvodu počtu zdravotníkov v danom regióne. Podľa poslankyne to môže byť aj tým, že niekde zdravotníci o vakcináciu nemajú záujem, no túto domnienku sa jej overiť nepodarilo. 

Technické problémy

Malé percento zdravotníkov, hlavne v čase, keď sa program vakcinácie čerstvo spustil, mohlo mať problém aj so samotnou registráciou. Na sociálnej sieti ministerstva zdravotníctva sa popri informáciách o registrácii objavili aj návody, ako si poradiť s chybou pri registrácii.

„Nedarí sa vám objednať sa na očkovanie? Najčastejším problémom pri registrácii na očkovanie býva, že sa pri prvej registrácii (napr. pri testovaní) dostali do systému chybné údaje,“ vysvetľuje Call Centrum NCZI.

V takýchto prípadoch teda systém vyhodnotil, že ide o inú osobu a registrácia na dané rodné číslo následne nebola neúspešná. Podobný problém mali Slováci aj so systémom nahlasovania príznakov už počas prvej vlny pandémie.

Druhá vlna

Ak sa človek s podozrením na ochorenie COVID-19 už raz zaregistroval napríklad cez aplikáciu Moje ezdravie a chcel sa tam o nejaký čas prihlásiť opäť a požiadať si napríklad o PCR testovanie, lebo bol v kontakte s pozitívnou osobou, nebolo to možné.

Otázne je, ako bude portál NCZI fungovať ďalej a ako zvládne väčšie nápory žiadateľov o očkovanie, keď po zdravotníkoch a zamestnancoch kritickej infraštruktúry prídu na rad ďalšie skupiny obyvateľov. NCZI tvrdí, že sú na to pripravení.

„Prioritizované skupiny v zmysle Národnej stratégie očkovania budú pribúdať priebežne a nie nárazovo. NCZI nemalo technické problémy, ktoré by súviseli s množstvom prihlasovaných ľudí,“ dodáva Beňadiková.

NCZI sa tiež opiera o svoje Call Centrum, ktoré má podľa slov hovorkyne v tejto chvíli k dispozícii 45 operátorov. Tí za december 2020 vybavili takmer 35-tisíc telefonátov, personálne kapacity sa navyše v najbližších týždňoch chystajú posilňovať.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eva KliskáMarek KrajčíMartin ŠusterVeronika BeňadikováVladimíra MarcinkováZuzana Eliášová
Firmy a inštitúcie MZ Ministerstvo zdravotníctva SRNBS Národná banka SlovenskaNCZI Národné centrum zdravotníckych informáciíUNB Univerzitná nemocnica BratislavaZa ľudí