Väčšina sa do jesene proti covidu zrejme nezaočkuje. Je to fatálne, ani ľudia nad 60 rokov nechcú vakcínu, hovorí analytik

Očkovanie proti COVID-19
Foto: ilustračné, SITA/Martin Medňanský

Najefektívnejším spôsobom kontroly súčasnej pandémie je očkovanie. Cieľom Národnej stratégie očkovania proti ochoreniu COVID-19 je preto poskytnutie osobnej ochrany a vybudovanie kolektívnej ochrany.

Aby sa vybudovala kolektívna ochrana spoločnosti, teda získala takzvaná imunita stáda, je potrebné preočkovať viac ako 60 percent populácie, optimálne 70 percent. Na Slovensku by sa teda malo očkovať viac ako tri milióny ľudí.

Každá európska krajina má rozbehnutú vlastnú očkovaciu stratégiu, podľa amerických médií sú všetky pomalé. „Žiadna krajina v Európskej únii (EÚ) neočkuje tempom, ktorým by dosiahli cieľ zaočkovať do septembra 70 percent obyvateľstva,“ tvrdia The New York Times. Je to tak?

Situáciu skomplikovali pochybnosti o AstraZenece

Situáciu podľa amerického denníka skomplikovali pochybnosti o kvalite vakcíny vyvinutej spoločnosťou AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou. Viaceré štáty totiž touto očkovacou látkou z obavy, že spôsobuje krvné zrazeniny, prestali očkovať.

To spôsobilo ďalšie spomalenie tempa očkovania, avšak len v rámci EÚ. Niektoré európske štáty, ktoré členmi Únie nie sú, si v tomto smere počínajú dobre. Spojené kráľovstvo či Srbsko očkujú tempom, ktoré je vysoko nad celoeurópskym priemerom.

Spomedzi členských štátov EÚ má prvenstvo v tempe očkovania Malta, z väčších štátov náš južný sused Maďarsko, ktoré očkuje aj zatiaľ neregistrovanou ruskou vakcínou Sputnik V.

Záujem o očkovanie

Avšak, aj Maďari podľa dátového analytika Ivana Bošňáka čoskoro prídu k bodu, keď už nebude koho očkovať, lebo nebude záujem. A práve záujem o očkovanie proti ochoreniu COVID-19 začína byť kľúčovým pojmom boja s pandémiou.

„V Maďarsku sú v Čakárni zaregistrované tri milióny ľudí a tento počet nestúpa už dva mesiace, nikto ďalší sa tam nechce prihlásiť“ vysvetľuje Bošňák a dodáva, že v rámci strednej Európy to je všade rovnaké.

Viac o téme: Koronavírus

Fakt, že ľudia sa očkovať nechcú, a to ani v iných krajinách únie, potvrdil aj bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana, ktorý aktuálne pracuje ako poradca rumunskej vlády.

„V Rumunsku približne 40 percent ľudí deklaruje nezáujem o očkovanie z viacerých dôvodov, a preto vláda v spojení so Svetovou bankou pripravuje viaceré mediálne a behaviorálne intervencie už dnes, aby tieto názory zmenili,“ vysvetlil Smatana.

Veľká Británia vzorom

Odlišná je však situácia v Spojenom kráľovstve, ktoré iba nedávno vystúpilo z EÚ. „Včera zaočkovali 825 247 ľudí, dosahujú tempo 2,5 milióna za tri dni. Ale hlavne, oni keď otvoria nové termíny, tam sa všetci dajú hneď zaočkovať,“ uvádza Bošňák.

Po Monaku sú Briti najrýchlejšie sa očkujúcim národom v Európe, pritom väčšina z očkovaných dostala práve dávku „domácej“ vakcíny od AstraZeneca, ktorú mnohé iné národy ešte minulý týždeň odmietali. Problém je aj vo zvyku očkovať sa.

V krajinách, akou je Fínsko, sú obyvatelia zvyknutí pravidelne sa očkovať napríklad aj proti chrípke. „Myslím si, že to pôjde vo vlnách. Pred letom, keď ľudia zistia, že nemôžu bez očkovania cestovať a bude väčší výber vakcín, tak sa zaočkuje viac ľudí,“ tvrdí Bošňák.

Na dosiahnutie zaočkovanosti na úrovni 60 percent to však bude stále veľmi málo. Očkovacia kampaň Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá využíva najmä známe osobnosti a sociálne siete, zrejme v tomto smere zatiaľ nepomáha.

„Podľa mňa je to fatálne, veď ani ľudia nad 60 rokov sa dnes nechcú dať očkovať. Čo budú robiť 40-roční?“ pýta sa dátový analytik.

Slovenské reálie

Podľa prieskumov sa ochota Slovákov nechať sa zaočkovať pohybuje na úrovni 40 percent. Situácia v Košickom a Prešovskom kraji, v ktorých žije viac ako 1,6 milióna ľudí, dokazuje, že toto číslo môže byť aj nižšie.

Po otvorení termínov pre ľudí nad 60 a do 70 rokov tu bol podľa Bošňáka nízky záujem. V tomto vekovom rozmedzí pritom len v Košiciach žije 60-tisíc ľudí.

Po medializovaných informáciách v súvislosti s vakcínou AstraZeneca sa však napríklad z termínu očkovania minulý týždeň odhlásilo 455 ľudí, čo tvorilo približne 13 percent z registrovaných. Napriek tomu, že Európska lieková agentúra (EMA) vydala stanovisko o bezpečnosti britskej vakcíny.

Bude to málo

Odhadnúť, koľko asi ľudí sa príde do septembra dať zaočkovať, je takmer nemožné. Bošňák, ktorý pripravuje predikcie aj pre analytickú stránku Dáta bez pátosu, však optimistom nie je. Tvrdí, že to bude jednoducho „málo, určite menej ako 50 percent“.

Na otázku, či by sme vôbec do septembra stihli zaočkovať potrebných 60 až 70 percent obyvateľstva, má jasnejšiu odpoveď. „Stihneme aj 160 percent ľudí zaočkovať. Tam nebude problém. Problém bude vôľa sa očkovať,“ povedal.

V The New York Times sa tak so svojou predpoveďou zrejme nemýlia, pomalé tempo a neochota očkovať sa sú však len špička ľadovca. Problémy sú aj inde. „Úspešnosti očkovania v Európskej únii bránia politické boje, nedostatok dodávok a nedostatok solidarity,“ píše americký denník.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Ivan BošňákMartin Smatana
Firmy a inštitúcie AstraZenecaEMA Európska lieková agentúraIZP Inštitút zdravotnej politikyMZ Ministerstvo zdravotníctva SROxfordská univerzitaSvetová bankaThe New York Times