Variant Delta má spustiť tretiu vlnu pandémie aj u nás. Vedci ale varujú pred kmeňom Delta plus, ktorý zmenil svoj "oblek"

India, koronavírus, očkovanie
India sa ešte nestihla spamätať z pandemickej vlny súvisiacej s variantom Delta a už ich ohrozuje ďalší kmeň. Foto: SITA/AP Photo/Rajesh Kumar Singh

Variant koronavírusu nazývaný Delta, ktorý pochádza z Indie, sa aspoň v nejakej miere vyskytol už minimálne v 85 krajinách sveta. Úrad verejného zdravotníctva SR minulý týždeň na Slovensku potvrdil celkovo štyri prípady tohto vysoko infekčného kmeňa.

Ešte väčšie obavy však majú odborníci pri variante Delta plus, ktorý prvýkrát identifikovali 11. júna. Podľa indických vedcov však zatiaľ nie je jasné, či je prenosnejší alebo spôsobuje horší priebeh ochorenia COVID-19 ako iné mutácie.

Zatiaľ vedia s istotou povedať len to, že očkovaní ľudia, u ktorých sa potvrdil, mali mierne príznaky ochorenia. Indické úrady sú však v strehu pred nástupom novej vlny koronavírusovej infekcie. A s nimi celý svet.

200 prípadov

Podľa televíznej stanice CNN je už po celom svete známych najmenej 200 prípadov ľudí, ktorí sa nakazili variantom Delta plus, pričom ho zaznamenali aj v európskom priestore, konkrétne v Spojenom kráľovstve, Švajčiarsku a Poľsku.

Tento kmeň, ktorý sa nazýva B.1.617.2.1 alebo skrátene AY.1, je verziou variantu Delta a rozšíril sa už do 11 krajín sveta. Zatiaľ bolo v súvislosti s ním nahlásené iba jedno úmrtie v Indii. Prečo sa ho teda odborníci tak boja?

Dôvodom je mutácia nazvaná K417N, ktorá je súčasťou variantu Delta plus a ktorá ovplyvňuje, ako vyzerá takzvaný spike proteín. Spike alebo hrotový proteín sa nachádza na obale vírusu SARS-CoV-2, prostredníctvom neho sa koronavírus dostáva do buniek človeka.

Neúčinné vakcíny?

Problémom je, že väčšina vakcín proti ochoreniu COVID-19 je navrhnutá tak, aby naučila telo rozpoznávať práve tento spike proteín, a ten sa medzi ostatnými variantmi vírusu SARS-CoV-2 zatiaľ výrazne nemenil. Až doteraz preto mutácie nepôsobili veľké problémy.

„Každá mutácia spike proteínu môže teoreticky viesť k takzvanému úniku pred imunitou. Samozrejme, v populácii, kde je veľa zaočkovaných prvou dávkou, sa vyselektruje najmä taká mutácia, pri ktorej jedna dávka vakcíny nestačí,“ tvrdí Peter Celec.

Lekár a vedec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave ďalej vysvetľuje, že aj preto je účinnosť jednej dávky vakcíny voči aktuálnym mutáciám nízka.

„Platí však, že kompletne zaočkovaný človek, čiže dva týždne po druhej dávke vakcíny, je chránený aj voči novým mutáciám,“ doplnil.

Obavy WHO

Treba tiež povedať, že mutácia K417N sa vyvinula aj v iných vírusových líniách, napríklad pri variantoch objavených v Katare či Južnej Afrike. Doterajšie skúsenosti s variantom Delta plus zatiaľ nenaznačujú, že by išlo o „vražednejšiu“ odnož.

Vedci na strane druhej ale spozorovali aj to, že má silnejšiu väzbu na receptory pľúcnych buniek a takisto ako variant Delta je infekčnejší ako iné kmene. Preto obavy nad jeho šírením vyjadrila už aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

„Žiaľ, žiadna mutácia nás nemusí zaujímať, ak polovica z nás zaočkovaná nebude vôbec. V tom prípade bude mať vírus, aj nezmutovaný, na jeseň hody,“ dodal na koniec pre portál vZdravotníctve.sk Peter Celec.

Prvou dávkou vakcíny je na Slovensku nateraz zaočkovaných 2 000 889 ľudí.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Peter Celec
Firmy a inštitúcie Ústav molekulárnej biomedicíny LF UK v BratislaveÚVZ Úrad verejného zdravotníctva SRWHO Svetová zdravotnícka organizácia