Vedci skúmajú, či starostlivosťou o seba možno predísť vyhoreniu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Stres.jpg
Morguefile.com

Katedra psychológie Filozofickej fakulty (FF) UPJŠ v Košiciach realizuje empirický výskum Starostlivosť o seba ako faktor vyrovnávania sa s negatívnymi dôsledkami vykonávania pomáhajúcich profesií.

Ako dnes na tlačovej besede informovala vedúca projektu Margita Mesárošová, cieľom je overiť vzťah medzi úrovňou starostlivosti o seba a negatívnymi dôsledkami vykonávania pomáhajúcich profesií v oblasti poskytovania sociálnej starostlivosti a služieb, ako aj poukázať na konkrétne súvislosti.

„Profesie, ktorých cieľom je pomáhať iným, najmä v oblasti sociálnych služieb, kladú vysoké nároky na psychiku. Starostlivosť o seba je preto kľúčovou schopnosťou odborníka pomáhajúceho iným ľuďom prekonávať ich duševné problémy. Pomáha mu udržať si silu poskytovať pomoc, získavať uspokojenie z práce. Pri nedostatočnej starostlivosti o seba sa dostavujú negatívne dôsledky, z ktorých najzávažnejšie sú stres, pocit únavy zo súcitu s iným človekom alebo intenzívne prežívanie duševnej traumy klienta ako vlastnej, ako aj úplné vyhorenie a v konečnom dôsledku strata schopnosti pomáhať iným. Tieto javy nie sú vedecky skúmané v potrebnej miere a preto sa náš výskumný tím venuje v projekte riešeniu uvedenej problematiky,“ informovala Mesárošová.

Výskum sa začal v tomto roku a bude prebiehať až do roku 2019. V riešiteľskom tíme sú vedci z katedry psychológie a katedry sociálnej práce FF UPJŠ. Ako povedal vedúci katedry psychológie Ladislav Lovaš, ambíciou je zahrnúť do výskumu ľudí pracujúcich v sociálnej sfére v domovoch seniorov, detských domovov, terénnych a komunitných sociálnych pracovníkov. Zatiaľ sa na Slovensku nerobil takto zameraný výskum.

„Cieľom je nielen zmapovať problémy a situáciu v rámci Slovenska, ale navrhnúť aj modelové a zážitkové programy pre konkrétne profesie, prostredníctvom ktorých si môžu títo ľudia pomôcť. Pripravíme aj semináre pre riadiacich pracovníkov, ktorých oboznámime so zámermi a cieľmi výskumu,“ povedala Mesárošová.

Výskum by mal v prvej etape podľa Lovaša overiť platnosť a spoľahlivosť metód skúmania starostlivosti o seba a negatívnych dôsledkov vysokej pracovnej záťaže u odborníkov pomáhajúcich iným ľuďom v sociálnej sfére.

„V ďalšej etape sa náš výskumný tím bude zameriavať na skúmanie vzťahov medzi úrovňou starostlivosti o seba a vznikom stresu, únavy zo súcitu a pomáhania, vyhorenia a pracovnej spokojnosti. Ústredným cieľom projektu je vytvoriť a overiť programy pre odborný personál v sociálnych zariadeniach zamerané na prekonávanie negatívnych javov spojených s pomáhaním iným ľuďom,“ povedal Lovaš.

Doložil, že výstupy z výskumu budú mať nielen vedeckú rovinu, ale aj praktickú v podobe konkrétnych výstupov a programov pre jednotlivé profesie.

Výskum sa zameriava na empirické zistenie, ktoré formy starostlivosti o seba podporujú adaptívne zvládanie nárokov týkajúcich sa vykonávania pomáhajúcich profesií. Zámerom projektu je empiricky zistiť, ktoré formy starostlivosti o seba pôsobia preventívne voči negatívnym dôsledkom vykonávania pomáhajúcich profesií, resp., ktoré formy negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií je možné eliminovať starostlivosťou o seba.

Ani v Slovenskej republike, ani v Českej republike doteraz nie je k dispozícii nástroj na zisťovanie starostlivosti o seba u ľudí vykonávajúcich pomáhajúce profesie. Rovnako nie je k dispozícii ani nástroj na komplexné zisťovanie negatívnych dôsledkov vykonávania pomáhajúcich profesií.

„Keďže doteraz nebol publikovaný postup zameraný na starostlivosť o seba s cieľom eliminovať negatívne dôsledky vykonávania pomáhajúcich profesií, ide o jedinečný typ výskumu, na ktorom sa podieľajú renomovaní odborníci z Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach,“ povedal Lovaš.

„Originalitou, ktorú daný projekt prináša, je, že sa vďaka nemu vytvoria intervenčné programy na podporu tých foriem starostlivosti o seba, ktoré umožnia adaptívne zvládanie nárokov súvisiacich s vykonávaním pomáhajúcich profesií. Ich konkrétna podoba sa bude opierať o výsledky empirického výskumu. Medzi najčastejšie negatívne následky, s ktorými sa musia pracovníci v týchto povolaniach vyrovnávať a na ktoré budú programy zamerané, patria stres, syndróm vyhorenia, únava zo súcitu a pomáhania alebo aj pracovná nespokojnosť,“ zdôraznila Mesárošová.

Tím riešiteľov očakáva, že výskum by mohol podnietiť širšiu odbornú diskusiu a ďalšie skúmanie týkajúce sa jednak podmienok vykonávania pomáhajúcich profesií, jednak prípravy na vykonávanie psychicky náročných a rizikových profesií v širších súvislostiach.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať