Veľké rozdiely v regionálnej zaočkovanosti spôsobia vznik smrteľnejších nových variantov, tvrdí český expert

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ockovanie, injekcia, ampulka
Foto: ilustračné, Getty images

Slovensko má proti COVID-19 zaočkovaných niečo cez 34 percent obyvateľov, čo je pod priemerom Európskej únie (EÚ). To však podľa analytikov nie je taký veľký problém, tým sú výrazné rozdiely medzi jednotlivými krajmi a regiónmi.

Bratislava je už zaočkovaná na viac ako 50 percent, zatiaľ čo 10 okresov Slovenska je stále pod úrovňou 25 percent. „Za päť mesiacov očkovania sme sa dostali v Čadci na 21 percent,“ uvádzajú Dáta bez pátosu.

Tretia vlna pandémie sa očakáva na jeseň, ak sa však dovtedy napríklad v Čadci nedostanú na 60 percent zaočkovaných, tak sa podľa matematikov v tomto okrese zopakuje zlá epidemiologická situácia z októbra 2020.

„Podobných miest na mape je veľa. Dobre sú na tom aglomerácie, teda krajské mestá, vidiek zaostáva, sever a východ Slovenska má už dnes reálny problém,“ vysvetľujú analytici z projektu Dáta bez pátosu na sociálnej sieti.

Nové mutácie

Problém to však nie je len kvôli tomu, že bude časť obyvateľstva vo väčšom nebezpečenstve nakazenia sa ochorením COVID-19. Evolučný biológ Jaroslav Flegr upozorňuje, že nás čaká nová várka mutácií, ktoré sa budú od tých súčasných líšiť.

„V mnohých krajinách bude veľká časť populácie pomerne dobre pokrytá očkovaním. Očkovanie samotné mutáciu nevyvoláva, ale zvýhodňuje určité typy mutácií a umožňuje tak ich šírenie,“ píše Flegr.

Podľa jeho slov, keby boli očkovaní všetci, epidémia by vyhasla a mutácie by vôbec nevznikali, prípadne by sa objavili iba také, ktoré sa v tele infikovaných množia „natoľko pomaly a škodia tak málo, že nespustia pripravenú imunitnú odpoveď“.

Rezistenti

Flegr, ktorý v minulosti viackrát úspešne predpovedal vývoj pandémie vírusu SARS-CoV-2 tvrdí, že bude v každom prípade infikovaných dosť ľudí, a to všade na svete, no varianty by mohli byť menej škodlivé.

„Keď však významná časť ľudí očkovaná nebude, budú prosperovať dva iné typy mutácií. Budeme im hovoriť rezistenti (pozn. odolné) a virulenti,“ varuje expert a dodáva, že pri „rezistentoch“ nebudú súčasné vakcíny pôsobiť.

Že sa takéto variatny zatiaľ neobjavili je dané len tým, že zaočkovaných ľudí bolo zatiaľ málo, a tak nebol na vznik takýchto mutácií dostatočný selekčný tlak. Podľa Flegra z toho vyplýva, že už ďalšia generácia vakcín bude „mutáciamvzdorná“.

Virulenti

Ešte vačší problém ale predstavujú „virulenti“, tí vraj môžu „najmä neočkovaným čertovsky zakúriť“.

Každý parazit si totiž vo svojej vlastnej evolúcii optimalizoval virulenciu, teda schopnosť patogénnych mikroorganizmov vyvolať chorobu.

„Nastaví si pomocou mutácií takú rýchlosť množenia v tele pacienta, ktorá mu umožní maximalizovať počet jedincov, ktorých v priemere nakazí jeden infikovaný za svoj život,“ opisuje Flegr.

Parazit sa nesmie v tele nakazeného množiť príliš pomaly, lebo by vyprodukoval „málo infekčných štádií“, ale ani príliš rýchlo, lebo by hostiteľa príliš rýchlo zabil. V očkovanom človeku sa teda vírus bude množiť pomalšie vďaka protilátkam.

Vírus na to podľa Flegra zareaguje tak, že prostredníctvom mutácií zvýši rýchlosť množenia v infikovanom jedincovi. Nanovo si tak optimalizuje svoju schopnosť virulencie pre populáciu, v ktorej prevládá počet zaočkovaných jedincov.

„Tým sa jednak mierne zhorší priebeh choroby u očkovaných, najmä tých, ktorí nebudú očkovaní oboma dávkami, ale predovšetkým sa výrazne zhorší priebeh choroby u neočkovaných,“ predpokladá evolučný biológ.

Vyššia úmrtnosť

Zjednodušene to znamená, že očkovanie môže zvýšiť nielen úmrtnosť na ochorenie COVID-19, a to nielen u neočkovaných ľudí, ale aj u ostatných.

Virulenti budú podľa Flegra vznikať v krajinách s veľkým počtom očkovaných, zabíjať ale budú v krajinách s malým počtom očkovaných. Celkom jednoducho sa dá tento princíp aplikovať aj na regionálnej úrovni.

„S príchodom virulentov sa karta obráti. Už vidím, ako tí istí odporcovia očkovania začnú vyčítať zaočkovaným, že kvôli ich vakcinácii teraz neočkovaní čelia dvakrát vyššiemu riziku úmrtia po nákaze,“ dodáva Flegr.

Vzhľadom na rozdielnu zaočkovanosť v slovenských okresoch, o ktorej hovoria aj Dáta bez pátosu, budú mať tak nové varianty zrejme výrazný vplyv aj na epidemiologickú situáciu na Slovensku.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jaroslav Flegr
Firmy a inštitúcie Dáta bez pátosu