Zaočkovať sa proti COVID-19 môže podľa Jeseňáka každý. Aj tí, ktorí mali po prvej dávke alergickú reakciu, tvrdí štúdia

Pfizer, Vakcína
Samotné diagnózy, pri ktorých sa univerzálne neodporúča očkovať proti ochoreniu COVID-19, neexistujú Foto: ilustračné, SITA/AP

V súčasnosti dostupné vakcíny proti ochoreniu COVID-19 boli otestované na dospelých ľuďoch a deťoch rôzneho veku, ako aj na pacientoch s rôznymi chronickými ochoreniami. Vo všetkých prípadoch sa javili ako bezpečné.

Keďže vakcíny neobsahujú živý vírus, môžu sa podávať aj ľuďom s obzvlášť oslabenou imunitou. Navyše, vakcíny neobsahujú ani látky, napríklad latex, ktoré môžu byť pre mnohých silným alergénom. Napriek tomu sa niektorí ľudia očkovať nemôžu.

Ako však upozorňuje profesor Miloš Jeseňák, imunológ a alergológ z Univerzitnej nemocnice v Martine, samotné diagnózy, pri ktorých sa univerzálne neodporúča očkovať proti ochoreniu COVID-19, neexistujú.

Kedy neočkovať?

„Sú len špeciálne situácie po individuálnom vyhodnotení, kedy vzniká dočasná alebo trvalá kontraindikácia. Z toho vyplýva, že reálne je to len málo diagnóz či stavov, kde nemôžeme očkovať,“ potvrdil Jeseňák pre portál vZdravotníctve.sk.

Ako dodal, žiaľ, aj medzi kolegami lekármi kolujú určité nepresné informácie, ktoré vedú k neodôvodnenému odkladaniu či dokonca zastaveniu očkovania. Existuje pritom len niekoľko situácií, kedy sa očkovanie skutočne neodporúča.

Napríklad v prípade závažnej alergickej reakcie charakteru anafylaxie po prvej dávke konkrétnej vakcíny proti COVID-19. „Tu je potrebné dovyšetrovanie a následne očkovanie inou vakcínou, ktorá neobsahuje rizikovú zložku,“ uvádza Jeseňák.

Nová štúdia

Ako však v najnovšej štúdii uvádzajú alergológovia z Massachusetts General Hospital, Vanderbilt University, The University of TexasYale School of Public Health, ani reakcia na prvú dávku očkovania proti COVID-19 by nemala ľuďom zabrániť v tom, aby si nechali vpichnúť druhú dávku.

Zo 189 účastníkov štúdie došlo u 32 (17 percent) k anafylaxii po prvej dávke mRNA vakcíny. Celkom 159 pacientov (84 percent) dostalo aj druhú dávku, z nich sa u 19 osôb po prvej dávke vyskytla anafylaxia. Druhú dávku tolerovali všetci.

Zo 159 pacientov po oboch dávkach 32 (20 percent) pocítilo rôzne symptómy alergie, ktoré boli len mierne alebo vymizli s použitím antihistaminík. Výsledky štúdie tak hovoria, že pre väčšinu jednotlivcov je bezpečné dostať aj druhú dávku vakcíny.

Zdá sa tiež, že alergické reakcie na mRNA vakcíny s okamžitým nástupom nemusia byť mechanicky spôsobené klasickou alergiou, nakoľko pri klasickej alergii spôsobuje opätovné vystavenie alergénu rovnaké alebo dokonca horšie symptómy.

Raritné alergie

Sú tu však aj ľudia, ktorí, môžu mať dokázanú závažnú alergiu priamo na zložky vakcíny, aj keď podľa Jeseňáka ide o veľmi raritné alergie. „Do úvahy prichádza polyetylénglykol, trometamol a polysorbát,“ vysvetľuje profesor.

Polyetylénglykol obsahujú práve mRNA vakcíny ako sú Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech či tá od spoločnosti Moderna. Polysorbát sa zase nachádza v očkovacej látke Vaxzevria, ktorú vyvinula spoločnosť AstraZeneca v spolupráci s Oxfordskou univerzitou.

U ľudí s alergiou na tieto zložky, teda odborne u ľudí s polyvalentnými liekovými alergiami, je podľa Jeseňáka potrebné vyšetrenie špecialistom a vyhodnotenie možnosti očkovania sa proti ochoreniu COVID-19.

Choroby a infekcie

Problémom môže byť aj nestabilné alebo akútne zhoršené chronické ochorenia, pri ktorom by sa malo očkovanie odložiť, kým sa stav nestabilizuje. Jeseňák však pripomína, že to je len dočasná kontraindikácia.

„Musí byť opakovane prehodnocovaná, aby sme pacienta naopak neohrozovali ochorením COVID-19 a jeho komplikáciami na základe zamedzenia očkovania,“ vysvetľuje imunológ a alergológ.

Problémom môže byť aj akútna infekcia s horúčkou, vtedy by sa očkovanie malo odložiť cca o dva týždne, respektíve do doliečenia. Chronické infekcie či preventívna antibiotická liečba pritom vo všeobecnosti nepredstavujú kontraindikácie pre očkovanie.

Iná liečba

Jeseňák vymenúva aj ďalšie špeciálne situácie, kedy je potrebné očkovanie odložiť kvôli inej podávanej liečbe. Týka sa to napríklad využitia anti-CD20 liečby, ktorá sa využíva pri pacientoch s diagnózou sclerosis multiplex.

Vtedy sa odporúča odklad o približne tri mesiace. Pri subkutánnej alergénovej imunoterapii sa zase odporúča odklad o sedem dní. Takýchto situácií je však podľa Jeseňáka veľmi málo.

Osobitne sa treba pozerať aj na polymorbídnych pacientov, teda s viacerými ochoreniami súčasne a na starých ľudí vo všeobecnosti. Malo by sa k nim pristupovať vysoko individuálne vzhľadom na stav organizmu a jeho rezervy.

„Tu treba byť veľmi dôsledný, keďže práve toto je najrizikovejšia skupina pre ochorenie COVID-19, takže je potrebné zabezpečiť očkovanie u čo najväčšieho počtu ľudí,“ dodáva na záver Jeseňák.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Miloš Jeseňák
Firmy a inštitúcie Massachusetts General HospitalThe University of TexasUNM Univerzitná nemocnica MartinVanderbilt UniversityYale School of Public Health