Zápal srdcového svalu po očkovaní Pfizerom sa zrejme vyskytol aj na Slovensku. Úrady to neevidujú

Nemocnica, pacient
Ilustračné foto: SITA/(AP Photo/Manu Fernandez)

S narastajúcim počtom ľudí zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19 sa rozširuje aj zoznam diagnóz súvisiacich s nežiaducimi účinkami po podaní vakcíny. Jedným z takýchto ochorení je myokarditída, ktorá môže viesť až k náhlej smrti.

V Izraeli zaznamenali 275 prípadov myokarditídy po očkovaní vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer a BioNTech z celkovo piatich miliónov podaných dávok. Zväčša išlo o mladých mužov vo veku od 16 do 30 rokov, ktorí mali mierny priebeh tohto ochorenia.

Podobné problémy sa vyskytli aj u tínedžerov v Spojených štátoch. Dokopy bolo diagnostikovaných 300 prevažne ľahkých prípadov myokarditídy, čo predstavuje približne jedno takéto ochorenie na 50-tisíc očkovaných vo veku od 16 do 39 rokov.

Niektoré štúdie už potvrdili, že medzi očkovaním a myokarditídou je určitá spojitosť. V najbližších dňoch to majú na veľkej medzinárodnej konferencii podrobnejšie preskúmať odborníci pozvaní americkým Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Podľa informácií, ktoré má portál vZdravotníctve.sk, sa podobný prípad vyskytol aj na Slovensku, no úrady o tom nevedia.

„Ku dnešnému dňu neevidujeme hlásenie prípadu myokarditídy po vakcíne Comirnaty,“ uviedla hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková. Pri iných vakcínach sa však toto ochorenie vyskytlo, dokopy päť prípadov.

Takýto prípad neevidujeme

Myokarditídu po očkovaní Pfizerom však neevidujú ani oslovené nemocnice.

„Nezaznamenali sme na urgentných príjmoch Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice pacientov, u ktorých by bola identifikovaná súvislosť medzi diagnostikovanou myokarditídou a stavom po očkovaní vakcínou Comirnaty,“ povedala hovorkyňa Monika Krišková.

Vo Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici dokonca túto konkrétnu anamnézu samostatne nevyhodnocujú, nakoľko pri liečbe myokarditídy nie je stanovený štandardizovaný postup.

„Preto nie je možné poskytnúť štatisticky objektívne údaje,“ tvrdí hovorkyňa Ružena Maťašeje.

Očkovanie spúšťačom?

Práve diagnostika a liečba tohto ochorenia sú zrejme tým dôvodom, pre ktorý je také ťažké ho spojiť s očkovaním. Portálu vZdravotníctve.sk to potvrdil aj doktor Milan Luknár, kardiológ z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH).

„Diagnostika je pomerne komplikovaná a nie vždy sa dá povedať, že pacient má myokarditídu. Najčastejšie treba vylúčiť infarkt myokardu, embóliu do pľúcnice, zápal pľúc, zápal osrdcovníka (perikarditídu) alebo tráviace záležitosti, ako je napríklad zápal pažeráka,“ hovorí.

To by vysvetľovalo, prečo Slovenku po 40-tke, ktorú museli kvôli ťažkej myokarditíde hospitalizovať po prvej dávke očkovania vakcínou Comirnaty, ŠÚKL v rámci nežiaducich účinkov neeviduje. Kvôli samotnej povahe ochorenia.

Vírus aj imunita

Myokarditída je zápal srdcového svalu, pri ktorom dochádza k opuchu tkaniva. Najčastejšie vzniká na podklade vírusovej infekcie, napríklad chrípky, prípadne enterovírusu, kam spadá aj rinovírus spôsobujúci nádchu. Myokarditídu môže spôsobiť aj HIV, ale aj koronavírus.

Vírus napadne srdce, čím poškodí srdcový sval. „Ale ten môže poškodiť aj imunitná odpoveď organizmu,“ vysvetľuje Luknár. Znamená to, že imunitná odpoveď, ktorú spúšťa práve vakcína, môže byť takisto v zriedkavých prípadoch príčinou vzniku myokarditídy.

V dlhodobom horizonte sa vie zápal srdcového svalu zahojiť bez akýchkoľvek následkov. Avšak funkčné tkanivo, svalové bunky myokardu (srdcového svalu), sa môže nahradiť väzivovým tkanivom, a teda akousi jazvou.

Tá vlastne spôsobí poškodenie funkcie srdca, konkrétne svalovej pumpovacej funkcie, ale aj poškodenie elektrickej funkcie, ktorú vieme monitorovať prostredníctvom EKG vyšetrenia.

Výskyt

Myokarditída postihuje osoby v každom veku, od detí až po starších ľudí, ale najväčší počet pacientov s diagnostikovanou myokarditídou má vek od 40 až 45 rokov. Sú to častejšie muži, ženy toto ochorenie postihuje menej, čo pravdepodobne súvisí s hormonálnymi vplyvmi.

Majú však často horší priebeh ochorenia. Aký je bežný výskyt myokarditídy sa takisto nedá presne povedať, lebo množstvo prípadov prebieha tak, že človek o tom ani nevie, nemá žiadne príznaky. Takže štatistiky sú veľmi nepresné.

„Podľa odbornej literatúry v európskom priestore sa udáva jeden až 10 osôb na 100-tisíc obyvateľov za rok, to znamená 0,01 percenta,“ uvádza Luknár. Či to však reflektuje realitu jasné nie je, skôr to však bude viac.

„Za významným počtom náhlych úmrtí mladých ľudí stojí práve zápal srdcového svalu. Až keď sa takíto pacienti pitvú, tak sa zistí, že mali zápal srdcového svalu, čiže nie infarkt alebo srdcový kolaps,“ dodáva odborník.

Príznaky

„Spektrum príznakov je veľmi široké, od úplne asymptomatického priebehu, to znamená, že pacient vôbec nevie, že má myokarditídu, až po náhlu smrť či zlyhanie srdca,“ uvádza lekár z NÚSCH.

Ľudia, ktorí majú zápal srdcového svalu, môžu pociťovať tupú bolesť na hrudníku, konkrétne na prednej stene, môžu mať ťažkosti s dýchaním, búšenie či vynechávanie srdca, môžu odpadnúť a môžu im opúchať nohy.

Môžu mať tiež príznaky zápalu, ako sú horúčka, triaška a podobne, tiež pocit celkovej slabosti alebo nízky tlak. Tieto príznaky sú však typické pre mnohé ďalšie ochorenia, čo komplikuje diagnostiku.

Diagnostika

Ak má človek vymenované príznaky, väčšinou ide k lekárovi. Ten ho fyzikálne vyšetrí fonendoskopom a prehmatá ho, tiež mu nechá spraviť EKG vyšetrenie. „Nebývajú tam však špecifické prejavy myokarditídy,“ dopĺňa kardiológ.

Vidno tam ale elektrické poruchy srdca, teda arytmiu. Ďalšie vyšetrenie je echokardiografické, teda ultrazvukové, ktoré môže ukázať, že srdcový sval sa ťažšie pohybuje, nemá dobrú kontrakčnú schopnosť, a teda je narušená jeho činnosť.

„Okrem zobrazovacích vyšetrení je v súčasnosti na prvom mieste magnetická rezonancia srdca, ktorá môže zachytiť prejavy myokarditídy, ako je napríklad opuch srdcového svalu,“ vysvetľuje Luknár.

Ďalšou možnosťou je biopsia, pri ktorej sa odoberie vzorka tkaniva zo srdca a skúma sa pod mikroskopom, čím sa dá odhaliť poškodenie srdcového tkaniva. Vyšetrenie krvi dokáže zase potvrdiť preťaženie srdca alebo poškodenie svalových myokardinálnych buniek.

Liečba

Väčšina pacientov má ľahký priebeh ochorenia, to znamená, že nie je poškodená funkcia srdca. Liečba je v takom prípade v podstate pokojový režim. V prípade zlyhávania srdca dostane pacient napríklad diuretiká, ktoré riešia hromadenie a zadržiavanie tekutín.

„Niekedy prichádza do úvahy protizápalová liečba, teda kortikoidmi, záleží od príčiny. Keď je príčinou vírus, nastupuje protivírusová liečba. Pri najhorších prípadoch sa používajú mechanické podporné systémy, ktoré čiastočne alebo úplne nahradia činnosť srdca,“ vymenúva Luknár.

V ťažkých prípadoch je teda myokarditída život ohrozujúci stav, ak však pacient ochorenie prekoná, môže zostať aj úplne bez následkov. Liek na zápal srdcového svalu pritom neexistuje, pri tejto diagnóze hovoríme často iba o symptomatickej liečbe.

Príčina a dôsledok?

Dôležité je povedať, že myokarditídu vie človek dostať v zásade hocikedy, preto sa príčinná súvislosť s očkovaním podľa Luknára ťažko dokazuje. Aj v spomínanom prípade hospitalizovanej Slovenky je preto takmer nemožné povedať, či má myokarditídu kvôli očkovaniu Pfizerom.

Štatistiky však hovoria, že zápal srdcového svalu sa omnoho jednoduchšie vyvinie práve v súvislosti s koronavírusom.

„Asi päť percent pacientov, ktorí majú COVID, má myokarditídu, a to je obrovské číslo. Zároveň, v asi siedmich percentách prípadov je myokarditída príčinou smrti pri ochorení COVID,“ dodal na záver kardiológ.

Zároveň zdôraznil, že riziko vzniku myokarditídy po vakcinácii proti ochoreniu COVID-19 je podstatne menšie, ako riziko vzniku myokarditídy, keď sa niekto infikuje vírusom SARS-CoV-2.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Magdaléna JurkemíkováMilan LuknárMonika KriškováRužena Maťašeje
Firmy a inštitúcie CDC Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôbFNsP FDR BB Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská BystricaNÚSCH Národný ústav srdcových a cievnych chorôbŠÚKL Štátny ústav pre kontrolu liečivUNLP KE Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice