Zle nastavené testovacie programy môžu byť "škodlivé". Briti skúšali presnosť testu na COVID-19 používaného u nás

COVID 19: Operácia Spoločná zodpovednosť
Foto: ilustračné, SITA/Oliver Ondráš

Testovanie je vo väčšine krajín jedným zo základných pilierov boja proti ochoreniu COVID-19 a často sa o ňom hovorí, že plní a bude plniť hlavnú úlohu aj pri návrate k bežnému životu.

Ako nástroj možno testovanie použiť na skríning asymptomatických jedincov, diagnostiku symptomatických infekcií alebo na sledovanie epidemiologických trendov v oblasti šírenia vírusu SARS-CoV-2.

V prípade infekčných chorôb môže teda testovanie ako intervenčná stratégia uľahčiť a zefektívniť zdravotnú starostlivosť, a to ako v oblasti prevencie, tak aj liečby. Zle nastavené testovacie programy však môžu byť aj „škodlivé“.

Testovanie a liečba

Uvádzajú to autori blogu na stránke odbornej platformy BMJ, pričom argumentujú dopadom testovacej stratégie na jednotlivca či sociálne skupiny. Podľa ich slov by malo ísť testovanie ruka v ruke s liečbou, testovanie samotné nie je riešením problému.

Myslia si to epidemiologička Neia Prata Menezesová, doktorandka z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health spoločne s kolegami Katherine Rucinskou z Odboru medzinárodného zdravotníctva a Stefanom Baralom z Centra pre verejné zdravie a ľudské práva.

Pripomínajú, že už pred 40 rokmi autori publikácie o teórii a praxi skríningu chorôb zdôrazňovali, že aby sa dalo testovanie považovať za skutočne účinné, je nutné prepojiť jednotlivca s vhodnou liečbou, bez toho to nemá zmysel.

„Bez uvedených zásahov sú výhody diagnostiky alebo včasného odhalenia na individuálnej úrovni prinajlepšom zbytočné alebo v horšom prípade škodlivé,“ uvádzajú Menezesová s Rucinskou a Baralom.

Dostupnosť

Okrem prepojenia testovania s účinnou liečbou je tiež dôležité zabezpečiť dostupnosť takejto liečby. Historické trendy naznačujú, že populácie najviac ohrozené akýmkoľvek ochorením majú horší prístup k liečbe.

„Niet divu, že údaje preukázali sociodemografické a rasové nerovnosti v hodnotení schopnosti ľudí dodržiavať zásady izolácie alebo karantény,“ myslia si autori blogu a dodávajú, že takisto nejde o nový fenomén.

Na vine je štrukturálny rasizmus, ktorý sa prejavuje nadmerným zastúpením v základných odvetviach služieb, nižším sociálno-ekonomickým stavom, väčšími finančnými problémami a rozdielnym prístupom k zdravotnej starostlivosti u niektorých skupín obyvateľstva.

Človek, ktorý môže pozitívnym testom na ochorenie COVID-19 stratiť nielen zdravie, ale aj finančnú stabilitu, prácu a tým pádom aj postavenie v spoločnosti či rodinu, bude testovanie odmietať.

Presnosť testov

Ak chcú teda vlády a autority verejného zdravia využiť potenciál testovacích stratégií naplno, budú musieť zasiahnuť na „štrukturálnej úrovni“, aby ľudí podporili a uľahčili im dodržiavanie izolácie alebo karantény.

Veľkú úlohu však v týchto procesoch zohráva aj spôsob testovania a jeho presnosť. Na Slovensku sa na prítomnosť koronavírusu testuje rýchlotestami a PCR, respektíve RT-PCR testami. K dispozícii sú rôzne spôsoby, no iba tieto dva druhy sa všeobecne akceptujú.

Ako uvádza Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), PCR test je založený na detekcii genetického materiálu vírusu a robí sa profesionálne. Skratka RT-PCR znamená polymerázovú reťazovú reakciu s reverznou transkripciou.

„Po výtere z nosa a z hrdla sa materiál spracuje tak, že sa vyextrahuje RNA vírusu a prepíše sa do komplementárnej DNA (cDNA) prostredníctvom enzýmu reverznej transkriptázy,“ vysvetľuje sa na stránke ŠÚKL.

Rýchlotesty

Profesionálne sa musí vykonávať aj rýchlotest, a ten môže byť alebo protilátkový, alebo antigénový.

Pri protilátkových testoch sa nestanovuje priamo vírus v odobratej vzorke ako pri teste PCR, ale protilátky proti vírusu, ktoré vytvára imunitný systém organizmu v rámci obrannej reakcie na prítomnosť vírusu v tele.

Antigénový test je založený na „stanovení bielkoviny, ktorá sa nachádza v obale vírusu“, uvádza ŠÚKL. Tento test je citlivý na obdobie, keď je množstvo vírusu v sliznici nosa a hrdla najvyššie, takže tri až päť dní od nástupu prejavov ochorenia.

Na Slovensku je možné PCR test na vlastnú žiadosť bez prejavenia sa príznakov podstúpiť len ak si to človek zaplatí. Ak ho odporučí lekár, poisťovne takéto testovanie preplatia dvakrát do mesiaca. Antigénové testovanie je zadarmo.

24-tisíc vzoriek

Veľa sa však hovorilo o presnosti antigénových testov. Britskí výskumníci sa preto v rámci medzinárodného projektu neziskovej organizácie Cochrane z dostupných dát pozreli na to, aké sú spoľahlivé.

Porovnali viaceré štúdie, ktoré merali presnosť rýchlotestov u ľudí testovaných na COVID-19 aj pomocou RT-PCR testov. Títo ľudia pritom mohli byť testovaní v nemocnici alebo aj inde a mohli aj nemuseli mať príznaky ochorenia.

Mali tak k dispozícii 64 štúdií, dokopy 24 087 vzoriek výterov z nosa alebo hrdla od ľudí žijúcich v Európe a v Severnej Amerike. COVID-19 bol potvrdený o 7 415 z týchto vzoriek.

Aj keď Briti pripomínajú, že dáta, s ktorými pracovali, neboli vždy presné kvôli možným chybám pri procese testovania alebo kvôli tomu, že pozitivita sa väčšinou potvrdzovala iba jedným PCR testom a ďalej sa už príznakovosť pacientov nesledovala, závery sú zaujímavé.

Všeobecne dobré výsledky

U ľudí s potvrdeným ochorením COVID-19 antigénové testy správne identifikovali infekciu v priemere u 72 percent ľudí s príznakmi a u 58 percent ľudí bez príznakov. Testy boli najpresnejšie v prvom týždni po prvom objavení sa príznakov, resp. po infikovaní sa.

O veľmi dobrých výsledkoch sa dá hovoriť v súvilosti s falošnou pozitivitou. U tých, ktorí nemali COVID-19, ale mali príznaky, antigénové testy správne vylúčili infekciu v 99,5 percentách prípadov. U ľudí bez ochorenia aj príznakov boli úspešné na 98,9 percent.

Ide o všeobecné výsledky, avšak Briti porovnávali aj rôzne značky antigénových testov, medzi nimi aj ten, ktorý sa používal počas plošných testovaní na Slovensku, teda SD Biosensor STANDARD Q.

Slovenský test

Úspešnosť tohto konkrétneho testu vyhodnocovali pri predpoklade, že test podstúpi 1 000 ľudí so symptómami ochorenia a 50 z nich (5 percent) skutočne má ochorenie COVID-19.

V takom prípade 53 by ľudí malo pozitívny test, z toho 9 ľudí (17 percent) by nemalo COVID-19, a teda by mali falošne pozitívny výsledok. A naopak, 947 ľudí by malo negatívny test, z toho 6 ľudí (0,6 percent) by malo skutočne COVID-19, a teda falošne negatívny výsledok.

U ľudí bez príznakov je počet potvrdených prípadov oveľa nižší ako u ľudí so symptómami, preto vyhodnocovali väčšiu vzorku. Takže pri 10-tisíc ľuďoch, z ktorých bude 50 (0,5 percent) mať skutočne COVID-19, je úspešnosť nasledovná.

125 ľudí by malo pozitívny test, z nich 90 ľudí (72 percent) by nemalo COVID-19, a teda by boli falošne pozitívni. Zvyšných 9 875 ľudí by malo negatívny test, z nich by 15 ľudí (0,2 percent) malo COVID-19, a teda by mali falošne negatívny výsledok.

Briti prišli k záveru, že „niektoré antigénové testy sú dostatočne presné na to, aby nahradili RT-PCR testy, ak sa používajú u ľudí so symptómami“, ale zdôrazňujú aj to, že „ľudia, ktorí dostanú negatívny výsledok antigénového testu, môžu byť stále infikovaní“.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Katherine RucinskiNeia Prata MenezesováStefan Baral
Firmy a inštitúcie Johns Hopkins Bloomberg School of Public HealthŠÚKL Štátny ústav pre kontrolu liečiv