Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vlajky
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: SITA/AP
28. 10. 2011 10:16 Aktuálne správy od SITASITA Diskusia

Vznik ČSR bol pre Slovákov najvýznamnejším okamihom

Odporúčame:

Slováci si pripomínajú výročie vzniku ČSR

Vznik ČSR sa medzi štátne sviatky zrejme nezaradí

Vznik ČSR bol pre Slovákov najvýznamnejší okamih 20. storočia

Vznik prvej ČSR bol podľa historika Martina Lacka pre Slovákov najvýznamnejším okamihom dejín 20. storočia.

„ČSR znamenala vykúpenie zo šovinistického a nedemokratického uhorského režimu, ktorého cieľom bolo pomaďarčenie, teda likvidácia Slovákov ako národa. Vznik Československa zabezpečil takisto stanovenie pevných, medzinárodne uznaných hraníc Slovenska,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre agentúru SITA Lacko.

Podľa neho by však bolo skreslením tvrdiť, že ČSR znamenala povznesenie len pre Slovákov.

„Obrovský význam mala aj pre Čechov. Slovensko bolo pre nich nielen jedinou „únikovou cestou“ znemeckého obkľúčenia, ale aj jediným prostriedkom na získanie prevahy nad sudetskými Nemcami,“ zdôraznil.

Po stránke vnútropolitickej znamenala ČSR podľa Lacka likvidáciu zvyškov polofeudálnych uhorských pomerov.

„Vďaka ČSR tiež Slováci vstúpili do Európy – získali skúsenosť so všeobecným volebným právom ademokratickým parlamentným systémom, ktorý napr. v susednom Maďarsku v prvej polovici 20. storočia nikdy nepoznali. Zjednodušene tiež možno povedať, že Česi poskytli Slovákom to, čo im neposkytli Maďari: kultúrny avzdelanostný rozvoj,“ konštatoval.

Existencia ČSR, napriek všetkým nedostatkom a negatívam, ktoré so sebou niesla, mala podľa Lacka svoj obrovský význam aj zhľadiska národnoemancipačného procesu.

„Bez jej existencie by sotva mohlo prísť kvzniku aetablovaniu slovenskej autonómie vroku 1938 a onedlho aj prvej slovenskej štátnosti v roku 1939. Je preto počudovaniahodné, že prvá ČSR nemá svoje miesto v kalendári štátnych sviatkov dnešnej SR,“ vyhlásil historik.

BRATISLAVA 28. októbra (WEBNOVINY) – Realizácia idey česko-slovenského štátu bola napriek vzájomným kultúrnym kontaktom podľa historika Martina Lacka pred rokom 1914 pre väčšinu Slovákov i Čechov nepredstaviteľnou.

„Vypuknutie I. svetovej vojny však otvorilo úplné nové možnosti vývoja. Stáročné európske mocnárstva, medzi nimi habsburská, nemecká či ruská ríša, zanikli. Jedným zo štátov, ktoré sa zrodili na troskách Rakúsko-Uhorska, bola aj ČSR. Cesta k jej zrodu však bola viac ako tŕnistá,“ povedal pre agentúru SITA Lacko.

Slováci a Česi si dnes pripomínajú 93. výročie vzniku spoločného štátu pod názvom Československá republika.

Prvé návrhy spoločného štátu sformoval T. G. Masaryk

Projekt česko-slovenského štátu sa spomedzi všetkých možností vykryštalizoval podľa Lacka ako prirodzene najvhodnejší rámec pre riešenie slovenskej i českej otázky. Rozvíjal sa najmä za hranicami monarchie, medzi predstaviteľmi českého a slovenského exilu.

Prvé návrhy československého štátu sformoval už v októbri 1914, po svojom odchode z vlasti, profesor pražskej univerzity a poslanec viedenského ríšskeho snemu Tomáš Garrigue Masaryk. Ako centrála čsl. odboja na Západe sa v rokoch 1915/1916 vyprofilovala Československá národná rada v Paríži, na čele s Masarykom. Veľmi razantne sa za česko-slovenské riešenie postavili aj americkí Slováci. „Ich politické koncepcie patrili k najlepšie prepracovaným a súčasne najprezieravejším,“ konštatoval historik.

Vplyv Milana Rastislava Štefánika

Už v októbri 1915 sa zrodila Clevelandská dohoda – projekt budúceho československého štátu na federatívnom základe, na ktorom sa podpísali slovenské a české krajanské organizácie, neskôr, v máji 1918 známa Pittsburská dohoda.

V roku 1916 sa k idey československého štátu prihlásila aj väčšina Čechov a Slovákov v Rusku, ktorí dovtedy preferovali skôr štátoprávny príklon k cárskemu Rusku. „Najväčšiu zásluhu na ich obrate má neúnavná činnosť Milana Rastislava Štefánika,“ povedal Lacko. Podobne kľúčovú úlohu zohral Štefánik v organizovaní československých légií – vojenských jednotiek bojujúcich po boku dohodových mocností. Tie mali nielen veľkú vojenskú, ale aj politickú váhu.

Exilová vlád pochovala monarchiu

Najdôležitejšou podmienkou utvorenia Česko-Slovenska však bolo presvedčiť politikov dohodových mocností odhodlať sa k tomuto náročnému a riskantnému ťahu. „Prekonať tieto bariéry v zmýšľaní mocných, sa ukázalo aj ako najťažšie. Predstavitelia československého odboja tu operovali najmä samourčovacím právom národov, ktoré bolo nezlučiteľné s ďalšou existenciou Rakúsko-Uhorska. Veľmoci, uvedomiac si vazalské postavenie Rakúsko-Uhorska voči Nemecku, si osvojili argumentáciu československej strany a postupne v priebehu roka 1918 uznali československú exilovú vládu. Tým pochovali monarchiu a požehnali vznik Česko-Slovenska,“ uviedol historik.

Podľa Lacka je 28. október 1918 ýznamný v dvoch smeroch. V tento deň sa v Ženeve stretli zástupcovia československého domáceho a zahraničného odboja: ČSNR, na čele s jej tajomníkom Edvardom Benešom rokovala s delegáciou Československého národného výboru (ČSNV) vedenou Karlom Kramářom. Dohodli sa na vytvorení dočasnej československej vlády, ako aj na tom, že nový štát bude mať republikánske zriadenie – dovtedy sa totiž uvažovalo aj o monarchii.

Deň 28. október 1918 je však podľa Lacka oveľa známejší udalosťami v Prahe. Pod dojmom správy, že rakúsko-uhorská vláda vyjadrila súhlas s rokovaním o prímerí sa rozbúrila situácia v Prahe i v ďalších českých mestách. Plénum Národného výboru v Obecnom dome v Prahe prijalo prvý zákon ako aj manifestačné vyhlásenie ČSR a následne prevzalo štátnu moc na území novej republiky.

V praxi to bolo na území Prahy a časti Čiech, len postupne sa moc šírila aj na Slovensko. Slovákov pri tomto akte zastupoval Vavro Šrobár. Zakrátko, 14. novembra 1918, sa Národný výbor premenil na Dočasné národné zhromaždenie, teda československý parlament.

„Politické krytie“ krokom čsl. elít poskytli víťazné, demokratické mocnosti I. sv. vojny – Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko vrátane amerického prezidenta Wilsona. „S existenciou ČSR sa, naopak, ťažko zmierovali sudetskí Nemci, a nikdy sa s ním nezmierila maďarská politika. Napriek tomu, že i maďarský národ získal v roku 1918 vlastný národný štát, nový stav neprijal. Kľúčovým cieľom zahraničnej politiky sa stala obnova Uhorska. Aj desaťročia po vojne vládnuce elity pokladali povojnový stav len za „provizórium“, živili v národe ilúzie na návrat k bývalým uhorským hraniciam,“ dodal Lacko.

T. G. Masaryk a E. Beneš hovoria o M. R. Štefánikovi

Odporúčané články

Vznik ČSR sa medzi štátne sviatky zrejme nezaradí Vznik ČSR bol pre Slovákov najvýznamnejším okamihom

Neprehliadnite

Minister Gál vysvetlil, prečo Most-Híd trval na verejnej voľbe ústavných sudcov Vrtuľník zasahoval pri zranených lyžiaroch, skialpinista si zlomil oba členky Vzostup chorobnosti má za následok zákaz návštev pacientov v mnohých nemocniciach Hamšíka čakali na letisku v Číne novinári i fanúšikovia, v Šanghaji obedoval na 85. poschodí Tajná voľba ústavných sudcov je podľa Blanára faktom, podľa opozície sa mal Smer-SD dohodnúť Aktualizované: Zábavu v Čiernej nad Tisou ukončil pád stropu, v kultúrnom dome boli desiatky ľudí Vyšetrovatelia vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sú blízko k objednávateľom, povedal Čižnár Novak Djokovič sa objavil v Bratislave, doslova splynul s davom
string(191) ", "

Témy

Diskusia

Bezplatný email raz týždenne s novinkami z Webnoviny.sk:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Z kategórie Aktuálne správy

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.