Z lídrov strán vládnej koalície rast dôveryhodnosti zaznamenala len šéfka strany Za ľudí, vicepremiérka Veronika Remišová. Naopak, u ostatných lídrov koaličných strán sa preukázal pokles dôveryhodnosti.
Najdôveryhodnejšou zostáva prezidentka Zuzana Čaputová. Tá však nie je líderkou žiadnej politickej strany. Namieste je otázka, či ju vôbec zaraďovať do rebríčka medzi predsedov politických strán. Vždy bude oproti nim vo výhode z titulu najvyššej ústavnej funkcie.
Prezidentke v januárovom prieskume agentúry Focus pre TV Markíza vyjadrilo dôveru 64 percent opýtaných. Až s odstupom bol na druhom mieste šéf opozičnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini so 44 percentami.
Prezidentka Čaputová ostáva medzi politikmi najdôveryhodnejšia, nasledujú ju Pellegrini a Sulík
Z koaličných politikov sa v prieskume ukázal ako tretí najdôveryhodnejší líder SaS Richard Sulík s 37 percentami, štvrtou bola predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová, ktorej dôveruje 30 percent respondentov.
Ďalší bol predseda strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Marian Kotleba s dôverou 21 percent. Rovnaké číslo dosiahol aj premiér a šéf OĽaNO Igor Matovič.
Na hranicu dôvery 20 percent sa dostali predsedovia Sme rodina Boris Kollár a Smeru-SD Robert Fico. Prieskum sa uskutočnil od 12. do 19 januára 2021 na vzorke 1 005 opýtaných.
Kollárova krivka
Líder Sme rodina Kollár sa zosúva v dôveryhodnosti nadol už niekoľko mesiacov. Minulý rok po voľbách v apríli bol na hranici 46 percent. Aktuálne zaznamenal pokles oproti novembru vlaňajšieho roka 12 percent. „Keby neurobil politické chyby, nedošlo by k tomu,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Pre Kollára bude ťažké znovu nadobudnúť stratenú dôveru. „Budoval si svoj imidž na tom, že prezentuje bežného človeka. Dlhodobo sa snažil komunikovať, že nie je politik a je na strane bežných ľudí,“ poznamenal sociológ.
Na Kollárovi sa podpísala vlani kauza jeho diplomovej práce. Nasledovala dopravná nehoda, po ktorej sa ukázalo, že v služobnom aute sa s ním viezla jeho známa.
V médiách zarezonoval aj pobyt Kollára v nemocnici, ktorý dostal punc papalášskych manierov. Napriek zákazu návštev v nemocnici pre obyčajných ľudí boli za ním koaliční partneri, a nielen oni.
Kollár sa zároveň vytratil z politiky s vlastnými témami.
Konflikt, ktorý oslabuje jeho aktérov
Koalícia od prebratia moci je v permanentnom konflikte ako riešiť pandémiu koronavírusu. Hlavnými aktérmi sporu sú premiér Matovič a minister hospodárstva Sulík.
Po prvej vlne pandémie sa na krátky čas udobrili, ale od vypuknutia druhej vlny ich konflikt pripomína viac súboj koaličného a opozičného politika. Oproti novembrovému prieskumu dôveryhodnosti Matovič poklesol o 4 percentá a Sulík až o 8 percent.
Podľa Slosiarika vzájomný konflikt vyčerpal Sulíka aj Matoviča. „Vlani koncom roka ešte konflikt s premiérom Sulíkovi pomáhal. Teraz je to už za hranou vnímania ľudí, ktorí volili koalíciu. Nepomáha to ani jednému, ani druhému a zvyšuje sa len dezilúzia voličov koalície,“ zhodnotil sociológ.
Podľa neho časť voličov prechádza k Hlasu a časť k nerozhodnutým. Slosiarik by však ešte počkal, čo ukážu ďalšie prieskumy.
Dôvera Remišovej a šance Za ľudí
Doterajšie zistenia ukázali, že len predsedníčka Za ľudí Remišová nestratila na svojej dôveryhodnosti. Dokonca si ju o jedno percento oproti vlaňajšiemu novembru posilnila.
Zároveň sa však strane nepodarilo prelomiť hranicu piatich percent potrebných pre vstup do parlamentu. Za ľudí vlani po odchode jej bývalého šéfa Andreja Kisku do politického dôchodku stratila na popularite.
Dôvera Remišovej sa drží na úrovni 30 percent, ale zatiaľ túto dôveru nepremenila na lepšie výsledky v straníckych preferenciách. Navyše, mohla by „zarobiť“ na konflikte medzi Matovičom a Sulíkom.
Podľa sociológa strana Za ľudí má nemalý rezervoár voličov, ktorí dôverujú líderke a teraz ide o jeho premenu na skutočné preferencie v prospech strany.
Pravdou však je, že osobné preferencie lídrov sa automaticky nepremietajú aj do popularity strán, ktoré reprezentujú. „Zatiaľ čo dôveru vyjadrujete ku každému politikovi zvlášť, zároveň môžete dôverovať aj viacerým politikom, tak pri straníckych preferenciách si môžete vybrať len jeden politický subjekt,“ upozornil Slosiarik.
Pripomenul, že lídri majú vo svojich stranách zvyčajne vysokú mieru dôvery a sú na prvom mieste v prieskumoch, pretože inak by ľudia takú stranu ťažko volili.
Kotleba na vzostupe, zrejme len dočasne
V januárovom prieskume Focusu zaznamenal vzostup dôveryhodnosti líder ĽSNS Kotleba o 5 percent v porovnaní s novembrom minulého roka. Podľa sociológa ide o symbol doby, kedy sa prejavila nedôvera k štandardným politikom a rastú politici, ktorí reprezentujú „antisystém alebo sú na hranici systému“.
Rast dôveryhodnosti Kotlebu však môže byť prechodným javom. Prieskum totiž nezachytil rozkladné procesy v ĽSNS. Stranu nedávno opustili piati poslanci národného parlamentu a europoslanec Milan Uhrík. Odídenci majú založiť novú stranu, ktorá bude konkurovať Kotlebovi.