Za nenahlásenie pobytu mimo Slovenska pokuty hroziť nebudú

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Poďte s nami na hranice
Ukážka železnej opony počas spomienkového podujatia pri príležitosti 23. výročia nežnej revolúcie a strihania železnej opony na slovensko-rakúskej hranici, pri vojenskom bunkri BS-8 Hřbitov, na Kopčianskej ulici v bratislavskej Petržalke. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 17. mája (WEBNOVINY) –

Opozičné strany vyzývajú prezidenta nepodpísať zákon

„SaS považuje povinnosť ohlasovať úradom dlhodobý pobyt v zahraničí za neprijateľný zásah štátu do osobných slobôd občanov, za úradné šikanovanie, hodné policajného štátu a dobrý dôvod na občiansku neposlušnosť,“ uvádza sa v stanovisku liberálov, ktoré agentúre SITA poskytlo tlačové oddelenie strany.

Rovnako ako samotná ohlasovacia povinnosť je podľa SaS absurdné aj jej zdôvodnenie. „Ficova vláda má ešte aj tú drzosť, že sa občanom vyhráža pokutami podľa zákona o priestupkoch, ak si ohlasovaciu povinnosť nesplnia,“ myslia si v SaS.

V strane Most-Híd sú presvedčení, že novela zákona je obrovským krokom späť. „Neopodstatnene zasahuje do súkromia občanov a zbytočne ich šikanuje,“ hovorí predseda strany Béla Bugár.

Slobodný pohyb občanov je podľa jeho slov ikonickým výdobytkom novembra 1989. „Neexistuje žiadny dôvod, aby štát takto šikanoval občanov a robil z nich nesvojprávne osoby,“ dodal.

Povinnosť ohlásiť úradom cestu do cudziny na viac ako tri mesiace je nástroj štátu, ktorý má racio.

Myslí si to politológ Miroslav Kusý. „Je to nástroj na to, aby štát vedel o svojich občanoch,“ povedal agentúre SITA. Podľa neho je diskutabilné, či sú tri mesiace adekvátna doba.

„Podstata veci je v tomto prípade racionálna,“ hovorí Kusý. „Otázka však je, kam až chceme štát pustiť, do akej miery je to prospešné a do akej príťaž,“ konštatoval.

Riaditeľka Nadácie Charty 77 Zuzana Szatmáry si, naopak, myslí, že táto povinnosť je neracionálna. „Netreba hľadať rozumné vysvetlenia,“ povedala s tým, že pre ministra vnútra Roberta Kaliňáka má odkaz, aby „neblbol“.

Szatmáry tvrdí, že v tomto prípade sa možno oprieť o viaceré medzinárodné legislatívy o voľnom pohybe ľudí. „Musíme sa z toho len smiať,“ dodala. Podľa Kusého nejde v tomto prípade o zásah do ľudských práv.

„Každý zákon, ktorý ide do osobnej sféry, treba posudzovať individuálne. Sám som liberál, ale sú tu nevyhnutné limity, ktoré treba rešpektovať a toto patrí medzi ne,“ dodal.

Parlament schválil vo štvrtok novelu zákona o hlásení pobytu a registri obyvateľov, ktorá zavádza povinnosť občanom, ktorí sa pripravujú na vycestovanie do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, oznámiť túto skutočnosť ohlasovni pobytu. Za nesplnenie tejto povinnosti bude hroziť pokuta, keďže pôjde o priestupok.

Pokuty sa rozdávať nebudú

Štát nebude automaticky pokutovať ľudí za to, že si nesplnia povinnosť nahlásiť dlhodobý pobyt v zahraničí, vyhlásil minister vnútra Robert Kaliňák. „Nemáme to záujem kontrolovať, človek tým spôsobuje škody sám sebe,“ povedal na piatkovom brífingu, kde vysvetľoval novelu zákona o hlásení pobytu a registri obyvateľov.

Robert Kaliňák
Foto: SITA/Marián Peiger

Z nej vyplýva povinnosť nahlásiť ohlasovni v mieste trvalého bydliska plánovaný pobyt v zahraničí, ktorý presiahne tri mesiace. Novelu schválil parlament vo štvrtok a vyvolala vo verejnosti kritické reakcie.

Podľa Kaliňáka sa stáva, že ľudia odídu na dlhšie mimo Slovenska a po návrate sa sťažujú, že štát zanedbal niektorú povinnosť voči nim ako napríklad doručovanie pošty či poskytovanie dávok.

Uviedol prípad, keď si istá osoba pred vycestovaním požiadala o zmenu mena. Keďže jej úrady vyhoveli, no nevedeli o jej pobyte v cudzine, cestovné doklady sa osobe medzičasom zneplatnili. „Chceme, aby si občan uvedomil, že je to dobré. Ak to nespraví, je to na ňom, ale potom sa nemôže sťažovať,“ vysvetľoval minister.

Minister vnútra tiež upozorňuje, že nahlásením pobytu v cudzine človek môže predísť neželaným dôsledkom exekúcie. „Napríklad občan po návrate z cudziny zistí, že je voči nemu vedené exekučné konanie a mnohokrát v niekoľkonásobne vyššej sume než bola pôvodne udelená pokuta,“ uviedol Kaliňák. Ľudia nahlásením pobytu nemusia potom obviňovať štát, že prišli o majetok, dodal.

Pokuta hrozí podľa Kaliňáka v prípade, že nastane nenahlásením pobytu škoda. Výška sankcie je maximálne 33 eur. Kaliňák tvrdí, že za toto pokutu doteraz nikto nedostal.

Vo väčšine prípadov, keď sa ľudia po návrate sťažujú, ľudia uznajú, že to bola ich chyba, mienil. Novelou zákona podľa Kaliňáka zdôraznili jednak povinnosť nahlasovania a zároveň zjednodušili samotné nahlasovanie. To by sa malo dať časom robiť aj cez internet. Nebude tak nevyhnutné ísť na ohlasovňu v mieste trvalého pobytu.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Béla BugárMiroslav KusýRobert Kaliňák
Firmy a inštitúcie SaS Sloboda a Solidarita