Za Putina by v ďalších voľbách hlasovalo 74 percent Rusov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Vladimir Putin
Vladimir Putin Foto: SITA/AP

MOSKVA 4. marca (WebNoviiny.sk) – Počet ruských voličov, ktorí podporujú prezidenta Vladimira Putina, dosiahol maximum za posledné štyri roky: kým v roku 2012 Putina podporovalo 40 percent voličov, dnes by zaňho hlasovalo 74 percent Rusov s volebným právom. Informovala o tom dnes agentúra Interfax s odvolaním sa na výsledky najnovšieho prieskumu uskutočneného Všeruským centrom prieskumu verejnej mienky (VCIOM).

Sociológovia upozornili aj na fakt, že ochotu podporiť súčasného prezidenta v prieskume vyjadrilo dokonca aj 70 percent respondentov, podľa ktorých Putin ešte nesplnil všetky svoje predvolebné sľuby. Za Putina by vo voľbách, ak by sa uskutočnili teraz, nehlasovalo 15 percent opýtaných a ďalších 11 percent uviedlo, že ich rozhodnutie by záviselo od okolností a zatiaľ nemajú k Putinovej kandidatúre jednoznačné stanovisko.

Putinovi rastie podpora

VCIOM vo svojej správe konštatoval, že nárast podpory pre Putina badať vo všetkých sociálnych a demografických skupinách obyvateľstva, dokonca aj v radoch prívržencov troch opozičných parlamentných strán: Komunistickej strany Ruskej federácie, strany Spravodlivé Rusko a Liberálnodemokratickej strany Ruska.

Voliči oceňujú, že sa realizuje čoraz viac sľubov, ktoré Putin dal počas predvolebnej kampane v roku 2012, pričom najsilnejšie sa tento trend prejavuje u mladých ľudí, materiálne zabezpečených ľudí a obyvateľov miest s viac ako miliónom obyvateľov. Agentúra AP pripomenula, že štátne inštitúty na prieskum verejnej mienky, akým je aj VCIOM, Putinovi veľmi často prisudzujú vyšší „rating“ než nezávislé prieskumy.

Najbližšie prezidentské voľby sa v Rusku uskutočnia v roku 2018, pripomenula agentúra RIA Novosti. Samotný Putin zatiaľ nezverejnil, či bude opäť kandidovať. Funkcie hlavy štáty sa de facto ujal po tom, ako z nej 31. decembra 1999 odstúpil Boris Jeľcin. Putin formálne zotrvával aj vo funkcii premiéra až do 7. mája 2000, keď bol inaugurovaný do funkcie prezidenta Ruskej federácie. Stalo sa tak na základe prezidentských volieb z 26. marca 2000, v ktorých získal vyše 52-percentnú podporu.

Najmladší vodca od čias cára Mikuláša II.

V nasledujúcich voľbách prezidenta – 14. marca 2004 – si pozíciu obhájil ziskom až 71,2 percenta hlasov. V ďalších prezidentských voľbách (v jeho prípade už tretích) 2. marca 2008 podľa zákona už nemohol kandidovať. Prezidentom sa stal Putinov nominant, vtedy 42-ročný Dmitrij Medvedev, kandidát vládnej strany Jednotné Rusko. Prísahu zložil 7. mája 2008 ako najmladší vodca ruského štátu od čias cára Mikuláša II.

Na Medvedevov návrh sa Putin stal predsedom vlády. Vládna strana Jednotné Rusko mala v parlamente väčšinu, takže hladko prešli zmeny v ústave, ktorými sa zvýšilo volebné obdobie zo štyroch na šesť rokov a automaticky umožnilo Putinovi ústavný návrat na najvyšší post v krajine. Putin tak dostal možnosť po dvoch štvorročných obdobiach kandidovať ešte dvakrát. Teoreticky tak môže byť prezidentom celkom dvadsať rokov. Ak by túto ústavnú možnosť využil, štvrté volebné obdobie by sa mu skončilo v roku 2024.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Boris JeľcinDmitrij MedvedevVladimir Putin