Zábudlivosť môže stáť človeka život alebo tisíce eur. Tieto chyby robia Slováci v horách

Sanitka, záchranka, úraz, záchranári
Záchrannú službu si v niektorých prípadoch musí turista platiť sám. Foto: ilustračné, Getty Images

Nález mŕtveho tela poľskej turistky v blízkosti Ovčiarskej lávky je tragickým príkladom toho, aké chyby robia ľudia pri ceste do hôr.

Turistka, ktorej telo našli v nedeľu 15. augusta, sa po horskom teréne pohybovala pravdepodobne sama a bez istenia.

Nedôslednosť je na dennom poriadku

Nie je to pritom ojedinelá situácia. Podľa Jany Krajčírovej z Horskej záchrannej služby (HZS) sa totiž turisti a horolezci na túru vyberú sami, a to aj do náročnejšieho terénu. Nedajú pritom nikomu vedieť, kam išli.

„Ak sa im počas túry niečo stane a potrebujú pomoc, tak im ju nemá kto poskytnúť alebo im privolať záchranárov,“ upozorňuje Krajčírová.

Takejto situácii sa dá predísť pribalením GPS prístroja. Ten pomôže výletníkovi určiť presné súradnice, podľa ktorých ho záchranári okamžite lokalizujú.

Občasní turisti si môžu stiahnuť do telefónu aj aplikáciu HZS. V prípade núdze vie totiž poslúžiť nie len na privolanie pomoci, ale aj na odoslanie GPS súradníc polohy volajúceho.

Bez vybavenia ani na krok

Ďalšou častou chybou je precenenie svojich schopností, prípadne podcenenie terénu na trase, ktorú si turisti vybrali.

Preto, podobne ako cestu k moru, aj túru po slovenských horách treba naplánovať a prispôsobiť svojim schopnostiam a skúsenostiam s pohybom v horskom teréne.

Do hôr sa ľudia vydávajú aj bez dostatočnej výstroje, prípadne s nevhodnou obuvou. Do horského terénu sa totiž hodia topánky s vysokou vibramovou podrážkou a nie moderné tenisky.

Bežnou súčasťou výbavy je aj náhradné oblečenie, mapa, tekutiny, jedlo a zdroj svetla, napríklad čelovka alebo baterka. Ak sa turista rozhodne časť týchto povinností nechať na aplikácie v telefóne, mal by skontrolovať, či je dobre nabitý.

„V prípade, že niekto pravidelne užíva lieky, netreba zabudnúť ani na tie,“ dopĺňa Krajčírová, ktorá upozorňuje aj na potrebu prehľadu o počasí v oblastí, do ktorej sa turista chystá.

Pravidlá sa týkajú aj cyklistov

V deň výletu by malo byť automatické aj skoré vstávanie. Aj neskorý odchod na túru je podľa HZS chybou, ktorá môže turistov ohroziť.

Preto by si mali spiatočnú cestu plánovať ideálne na obed alebo krátko popoludní. Zostupy trvajú približne 70 percent času výstupu, nie menej.

Cyklistov zase HZS špeciálne upozorňuje na to, že chodci majú na turistickej ceste prednosť a že by nemali zabúdať nie len na prilbu, ale ani na chrániče pre iné časti tela.

Poistenie alebo drahý účet

Slováci podľa Beaty Lipšicovej, hovorkyne poisťovne UNIQA, zabúdajú aj na poistenie do hôr. „Mnoho z nich si neuvedomuje, že v prípade zásahu horskej služby sú povinní hradiť náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo pátraním,“ upozorňuje hovorkyňa.

Nevzťahuje sa to však na neplnoleté osoby alebo osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony. Všetci ostatní nepoistenci však musia hradiť HZS úkony v súvislosti s vyhľadávaním, poskytovaním prvej pomoci či prepravou k najbližšiemu zdravotnému stredisku.

Týka sa to však len horských oblastí a nie ľahkého terénu, kde v prípade úrazu vedia podľa hovorkyne poisťovne Union Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej pomôcť aj záchranári alebo hasiči.

Horské oblasti, v ktorých pôsobí HZS:

Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Belianske a Západné Tatry, v Slovenský raj, Veľká alebo Malá Fatra, Pieniny, v Bukovské vrchy, Kremnické vrchy,  Kysuce, Javorníky,  Stredné Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy

Turista si nemusí hradiť ani prepravu vrtuľníkom pri úraze, pretože leteckí záchranári majú uzatvorené zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami.

Neplatí to však pre prípady, v rámci ktorých pomáhajú HZS pri technických zásahoch, napríklad pri pátraní po nezvestných osobách.

„Keďže nedošlo k zraneniam, nie je zásah možné hradiť z verejného zdravotného poistenia a v takom prípade vám môže Horská záchranná služba vystaviť za technický zásah nie malý účet,“ uvádza Dupaľová Ksenzsighová.

Sumy môžu byť vysoké

Poistenie odporúča aj Krajčírová, podľa ktorej si ešte stále 20 percent turistov musí zaplatiť služby HZS v plnej výške.

Nejedná sa pritom o malé sumy. Priemerne sa totiž cena jedného technického zásahu horských záchranárov pohybuje v rozmedzí od 300 do 600 eur. Podľa údajov poisťovne Union však 20 percent prípadov stojí turistu od 1 000 do 6 000 eur.

Pritom nemusí ísť len o závažné nehody, ale aj o obyčajné zablúdenie alebo pobodanie hmyzom s alergickou reakciou.

Napríklad poisťovňa Allianz riešila škodu, v rámci ktorej náklady za ošetrenie a vyslanie záchranárov dosiahli takmer 1 200 eur.

„Klient mal pritom počas turistiky podozrenie na infarkt a potreboval akútne ošetrenie,“ uviedla hovorkyňa poisťovne Allianz Helena Kanderková.

Lacná prevencia

Tieto sumy sú oproti nákladom na poistenie neporovnateľne vyššie. Základné poistenie totiž podľa odborníka na neživotné poistenie Štefana Fajnora zo spoločnosti FinGo stojí menej než 1 euro na deň a rozšírené balíky sa pohybujú okolo 1,50 eura.

Štvorčlenná rodina s dvoma dospelými a dvoma deťmi do 18 rokov tak počas víkendového pobytu zaplatí za poistenie do 6 eur.

Uzatvoriť sa dá pritom prostredníctvom webových stránok alebo sms správy ešte aj v deň výletu. Je ho však potrebné hneď zaplatiť, pretože až vtedy sa stáva platným.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Beáta Dupaľová KsenzsighováBeata LipšicováHelena KanderkováJana KrajčírováŠtefan Fajnor
Firmy a inštitúcie Allianz Slovenská poisťovňaFinGO.skHZS Horská záchranná službaUnion poisťovňaUniqa poisťovňa