Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Leto
Foto: SITA/Diana Černáková
21. júna 2014 SprávySlovensko od SITASITA Diskusia()

Začalo sa astronomické leto, je najdlhší deň v roku

BRATISLAVA 21. júna (WEBNOVINY) – Astronomické leto sa u nás začalo v sobotu o 12:51, kedy nastal letný slnovrat. V tomto okamihu bola severná pologuľa najviac naklonená k Slnku.

Agentúru SITA o tom informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. Dnešný deň je podľa jeho slov u nás najdlhší, Slnko je nad obzorom 16 hodín a 13 minút, pričom dni sa budú skracovať až do zimného slnovratu, ktorý bude 22. decembra.

Leto je najdlhšie ročné obdobie

Letný slnovrat môže byť v rôzne dni, 20. alebo až 22. júna. Najbližšie bude 20. júna v roku 2020, čo je po prvýkrát od roku 1796 a 22. júna až v roku 2103. „Leto je najdlhším ročným obdobím a stále sa predlžuje a bude sa do roku 4000, kedy bude o šesť hodín a 43 minút dlhšie ako je teraz,“ poznamenal.

Letný slnovrat bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Niektoré stavby a chrámy boli orientované podľa východu či západu Slnka. „Tento súvis nájdeme napríklad aj v prípade známej megalitickej stavby Stonehenge v anglickom grófstve Wiltshire, ktorej najstaršie časti majú viac ako päťtisíc rokov,“ priblížil Rapavý.

Naši predkovia kedysi oslavovali najkratšiu noc v roku – Vajano, ktorá znamenala príchod teplého ročného obdobia. Tradičné bolo pletenie vencov a obradné kúpanie v potoku či v rannej rose na lúke, z čoho pochádzajú aj názvy ako Kupalo, Kupajlo či Kalojan.

Naši predkovia verili v magickú moc

Pôvodné pohanské tradície sa podľa Rapavého pod vplyvom kresťanstva presunuli na sviatok Jána Krstiteľa 24. júna, no pôvodné uctievanie Slnka a ohňa sa zachovalo.

Oheň, ako jeden zo štyroch živlov, sa rozkladal na všetky štyri svetové strany, mal ochrannú funkciu, chránil pred zlými démonmi a liečil choroby. „Uhlíky z vatry sa rozsypali po poli, aby tak zabezpečili lepšiu úrodu, na stožiaroch sa točili alebo z kopcov sa spúšťali horiace kolesá,“ vysvetli Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.

Ako dodal, naši predkovia verili, že v tento deň boli živly najsilnejšie. Byliny nazbierané počas svätojánskej noci mali magickú moc, otvárali sa poklady zeme, ukazovali sa víly, škriatkovia, bolo tiež možné porozumieť reči zvierat. „Dodnes sa v niektorých regiónoch Slovenska zachoval zvyk preskakovania jánskych ohňov, no množstvo tradícií už zaniklo aj pričinením cirkvi, ktorá ešte v 16. storočí niektoré rituály zakázala,“ uzavrel pre agentúru SITA Rapavý.

Odporúčané články

Materské školy ostávajú otvorené aj cez leto Leto je tu, na nábreží Dunaja otvorili mestskú pláž

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Slovensko

Aktuálne témy

Odporúčame

Copyright © iSITA s.r.o. Všetky práva vyhradené. iSITA si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

OK

Používaním tejto stránky súhlasíte s ukladaním cookies. Viac info tu...