Aj kravám je teplo a keď je im teplo, nechutí im jesť. Keď im nechutí jesť znižuje sa im produkcia mlieka, trpí ale aj dobytok chovaný na mäso. Podobne ako u ľudí, aj zvieratám z horúčav môže skolabovať organizmus. V krajinách kde je teplejšie ako u nás, napríklad v Afganistane či v Keni, farmári na vyprahnutých pasienkoch nachádzajú uhynuté aj celé stáda. Dobytok preto treba chladiť a chladenie stojí peniaze.
Kvôli horúčavám sa dobytok presúva zo zelených pastvín do klimatizovaných maštalí. Závisí to aj od geografickej polohy a finančných možností regiónu.
KTO ZAPLATÍ VYŠŠIE NÁKLADY?
Na udržanie nižších teplôt treba maštale klimatizovať, obyčajný presun do tieňa už nestačí. Taktiež treba kravy ochladzovať studenou sprchou. Toto a rôzne ďalšie opatrenia sú pre farmárov náklady navyše, náklady, ktoré budú spolu s globálnym otepľovaním stúpať a náklady, ktoré zaplatí zákazník alebo to vyrovnajú dotácie, ktoré napokon tiež pochádzajú od daňových poplatníkov.
„Dnes sú klimatické zmeny také, že musíme strechy maštalí izolovať bar panelmi, v lete sú otvorené všetky boky a dávame tam ventilátory, aby prúdil vzduch. Taktiež zvieratá ochladzujeme studenou sprchou. Lebo krava produkuje mlieko rotovaním krvi, pričom sa vytvára teplo a ona potrebuje chlad. V teple u kráv klesá produkcia mlieka, napríklad teraz čo boli horúčavy okolo 35 stupňov, tak na kravu sme mali za deň o 10 litrov mlieka menej, čo je tretina jej obvyklej produkcie. Totiž keď je jej teplo, nežere, len pije, potí sa…rovnako jak človek,“ vysvetlil nám farmár z družstva v blízkosti Bratislavy, ktorý si neprial zverejniť jeho nemo.
Ako stúpa priemerná teplota na Slovensku a čo to prináša, si môžete prečítať v tomto článku.
ŽIVOČÍŠNY PRIEMYSEL SA SÁM NIČÍ
Paradoxom v tejto situácii je, že práve živočíšny priemysel (najmä chov hovädzieho a bravčového dobytka) výrazne prispieva k otepľovaniu klímy, pretože je jedným z najväčších producentov skleníkových plynov: oxidu uhličitého a mnohonásobne škodlivejšieho metánu. Napokon sa ukazuje, že klimatické zmeny, ku ktorým prispieva, ho spätne poškodzujú. Nastáva tu akýsi začarovaný kruh, ktorým sa situácia stále zhoršuje.
Keď sa atmosféra oteplí o avizované 2 až 4 stupne Celzia a ona sa oteplí, na chladenie dobytka bude treba spotrebovať stále viac energie, pričom pri tvorbe energie tiež vzniká pre prírodu a klímu nepriaznivý odpad ako aj emisie.
Teplejšia klíma tiež znamená väčšiu spotrebu vody, či už na napájanie a chladenie dobytka alebo zavlažovanie polí, čo bude popri stále väčšom suchu, čoraz ťažšie.
V tomto kontexte ide o neudržateľný priemysel. Spoločnosť o tomto probléme v súčasnosti nechce ani len počuť. Vedci z celého sveta a mnohé aktivistické hnutia zložené najmä z mladých ľudí na túto tému intenzívne poukazujú, avšak pohodlnosť väčšinovej časti spoločnosti, tradície a ekonomika sú voči ich varovaniam hluché.
Mohlo by vás zaujímať: Vedec varuje: Klimatická zmena je ako rakovina, teraz nebolí, ale potom udrie
JEME BUDÚCNOSŤ NAŠICH DETÍ?
Otázkou teda je, akú budúcnosť má živočíšny priemysel, alebo, akú budúcnosť má ľudstvo popri živočíšnom priemysle a súčasnom konzume?
„Prejedáme sa k vlastnej záhube,“ písali niektoré média pred pár mesiacmi. Najnovšie, známa 16-ročná aktivistka Greta Thunberg prehovorila o tom, ako presvedčila svojich rodičov, aby prestali jesť mäso. Všetkým dospelým prízvukuje, že „svoje deti milujú nadovšetko, no kradnú im budúcnosť pred ich vlastnými očami”. Vo svojich prejavoch často spomína, že ide o utrpenie väčšiny, ktorá dopláca na luxus menšiny.
Živočíšny priemysel vytvára až 14,5 % celosvetových emisií skleníkových plynov, čo je najviac emisií produkovaných ľudskou činnosťou. Tvorí dokonca viac skleníkových plynov ako celý dopravný sektor, uvádza na svojej stránske Slovenská vegánska spoločnosť.
Zmena stravovania sa teda javí ako nevyhnutnosť. Vyvstáva tu ale ďalšia otázka, pred akou ľudstvo ešte nestálo: „Čo dostane prednosť? Právo na život a dobré životné podmienky alebo právo na konzum živočíšnych potravín?“
Koľko potrvá, kým politici nájdu odpoveď a aká odpoveď to bude? To ukáže len čas, a koľko času ešte máme? Vedci tvrdia, že žiaden.
ČAS NA ZMENU
Spôsob života, obliekanie, spôsob bývania, kultúra, spoločenský systém (vrátane otroctva) či stravovanie – to všetko historicky prešlo a stále prechádza zmenami. Kedysi ľudia jedli surové mäso bez prílohy a byliny, ktoré nazbierali, lebo nič iné nepoznali až neskôr zistili, že sa dá mäso aj upiecť. Potom objavili pestovanie pšenice a zeleniny alebo konzumáciu mlieka či čokolády.
Napríklad na Slovensku nikdy nerástli banány či pomaranče ale odkedy je ich dovoz možný, tak ich jeme, nastala u nás zmena v stravovaní. Dokonca zemiaky, z ktorých sa robí naše „tradičné slovenské jedlo“ – bryndzové halušky, pochádzajú z Ameriky. Do Anglicka boli prvé zemiaky dovezené len pred 415 rokmi z Kolumbie a tamojšia spoločnosť na ne spočiatku hľadela skepticky. Dnes sú napríklad hranolky obľúbeným jedlom snáď každého z nás.
Zmena stravovania teda nie je nutne negatívna ani neprirodzená záležitosť, práve naopak môže priniesť nové chute a benefity. Preto keď sa hovorí o obmedzení konzumácie živočíšnych produktov, nie je nutné brať to tragicky.
Posledné dva roky sa dokonca objavilo mäso vyrobené v laboratóriu len množením buniek v biologickom roztoku. Takže táto potravina z jedálnička možno nezmizne ale aj tá prejde zmenou.