Ako ďalej agentúru SITA informovala Martina Merková z ÚVZ SR, extrémne teploty počas leta môžu spôsobovať záťaž zamestnancov na väčšine pracovísk, môžu viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave, môžu mať za následok prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, dokonca až s nevoľnosťou a zvracaním.
Veľmi dôležitý je pitný režim. Dostupnosť a dostatok pitnej vody na pracovisku by mal byť samozrejmosťou. Zamestnávateľ musí pitnú vodu zabezpečiť na vlastné náklady.
Okrem toho ÚVZ odporúča piť dostatočné množstvo vhodných nápojov.
Vhodné nápoje slúžia na nahrádzanie tekutín, solí a ďalších látok, ktoré sa stratili nadmerným potením, vysvetlil hlavný hygienik SR Ivan Rovný. Prostredníctvom pitného režimu sa odporúča uhradiť najmenej 70 percent vody stratenej za pracovnú zmenu nadmerným potením sa a dýchaním.
Nápoje by mali obsahovať čo najmenej cukru, najviac do šesť percent, pretože sladké nápoje zvyšujú pocit smädu. Nápoje nemajú obsahovať ani malé množstvo alkoholu, pretože alkohol zvyšuje metabolizmus a tým aj produkciu tepla v organizme. Nápoje by mali mať 12 až 15 stupňov Celzia. Vhodné sú napríklad stolové minerálne vody, bylinkové a ovocné čaje alebo šťavy. Finančne uhrádzať tieto nápoje nie je povinnosťou zamestnávateľa.
Úrad odporúča upraviť režim práce
Pracovný odev má byť jednovrstvový, podľa možnosti svetlej farby a z prírodných materiálov, pretože syntetické materiály neumožňujú odparovanie potu.
Zamestnávatelia by mali v prípade potreby umožniť zamestnancom prestávky v práci, aby sa mohli ochladiť sprchou alebo umyť sa v chladnej vode.
Úrad verejného zdravotníctva takisto odporúča upraviť režim práce a odpočinku najmä pri prácach s nadmernou fyzickou záťažou a pri práci vonku. „Zamestnávatelia môžu napríklad posunúť začiatok pracovnej zmeny, dĺžku a zaradenie prestávok,“ poznamenal Rovný. Ide o dohodu medzi zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov.
Takisto je potrebné, aby sa na pracoviskách zabránilo tzv. insolácií. Ide o prenikanie priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky. Môžu to vyriešiť žalúzie alebo rolety. Ak nie je na pracovisku klimatizácia, treba zabezpečiť vetranie. „Ak sa používajú ventilátory, musia byť nasmerované tak, aby nefúkali na ľudí priamo,“ dodal.
Teplotnú hranicu zákon nestanovuje
Základnú úpravu ochrany zdravia pri práci pred záťažou teplom obsahuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Podľa neho má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť opatrenia na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých účinkov rôznych faktorov. Ide o teplotu vzduchu, jeho relatívnu vlhkosť, rýchlosť jeho prúdenia.
Podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci musí zamestnávateľ zabezpečiť pitný režim. Voda sa musí nachádzať bezprostredne na mieste, kde sa pracuje pri prekročení prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok.
Takisto musia byť zabezpečené nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tekutín a minerálnych látok z organizmu stratených potením a dýchaním. Ide napríklad o prácu s veľkým energetickým výdajom v hutníctve alebo v sklárskom priemysle, no takisto i o prácu na stavbách. V tomto prípade je za mimoriadne teplý považovaný deň, keď teplota vzduchu vonku dosiahne v tieni viac ako 30 stupňov Celzia. „Pitný režim na pracovisku s nadmernou záťažou teplom, výber vhodných nápojov, ich primeranú teplotu a množstvo musí zamestnávateľ konzultovať s lekárom pracovnej zdravotnej služby,“ uviedol hlavný hygienik SR Ivan Rovný.
Súčasná legislatíva jednoznačne nestanovuje teplotnú hranicu, kedy zamestnávateľ musí robiť opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Vo všeobecnosti však platí, že ak na pracovisku, na ktorom sa dlhodobo pracuje a nie je možné zabezpečiť optimálne alebo aspoň prípustné mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ musí urobiť opatrenia na ochranu zamestnancov pred poškodením zdravia v dôsledku nadmernej horúčavy.